.... možno by som dnes miesto na medicínu šla
na archeológiu a miesto študovania kostí a učenia sa ich anatomickej
štruktúry by som určovala ich vek a stav a zaraďovala ich do historického
obdobia. Namiesto anatómie by som mala dejiny sveta a miesto pitvania by
som kopala lopatou na nejakom dávno zabudnutom mieste v snahe nájsť niečo
čo bude mať historickú cenu. Ale.... ako malá som chcela urobiť obrovský objav
a keď som prvýkrát počula o Tróji hovorila som si, že raz niečo také
objavím...Blbosť. Akýsi pán Július Schliemann ma predbehol a tú Tróju
objavil dávno predo mnou. Takisto to bolo s Pompejami a mne na
objavenie neostalo nič... Avšak história ma stále bavila ( a baví), avšak
som zistila, že pokiaľ nechcem byť zahrabaná v nejakom archíve celý život,
tak sa s tým na Slovensku neuplatním. Avšak kým som prišla k tomuto záveru
prešla som si rôznymi fázami....
- Fáza – taká tá detská naivná, keď som nevedela, že človek nemôže byť všetko naraz :D Mala som na každý mesiac pridelené iné povolanie, akože v januári budem predavačka, potom vo februári učiteľka a končila som v decembri pri ekonómke (milovala som ukladanie papierov do úhľadných kôpok a zaraďovanie do nejakého organizovaného systému...ostalo mi to dodnes, avšak s tým rozdielom, že viem čo práca ekonómky obnáša a vživote by som to nechcela robiť :D tá organizovanosť sa prejavuje tak, že mi sestra vojde do izby a zahlási – ty tu máš tak všetko upratané, že vyzerá to tu ako keby si tu ani nežila :D). No takže toto bola taká tá detská naivita :D
- Fáza – na 1. stupni základky som mala super pani učiteľku, čiže som s ďalšou polkou svojich spolužiačiek pyšne vyhlasovala, že raz budem pani učiteľka. Ďalšia blbosť. Moja drahá pani učiteľka vedela čo to obnáša a v 4. ročníku ma na chvíľu nechala strážiť prvákov a ukázať im ako sa píšu niektoré písmenká v abecede. Cítila som sa ako veľké dievča a nechápala prečo ma tie malé cvrčky majú na háku. Ale rozhodlo to o tom, že od tej chvíle som učiteľkou byť nechcela. Vďaka pani učiteľke, ktorá mi ukázala, že získať si pozornosť a rešpekt je priam zázrak, som upustila aj od tejto predstavy.
- Fáza – tu niekde došlo k zlomu, že idem na medicínu. V 6. ročníku sa ma učiteľka slovenčiny spýtala čo chcem byť a ja som na svoj vek dosť suverénne odpovedala, že doktorka alebo vedkyňa ( aj tá veda ma hodne drží a kebyže mám možnosť sa zapojiť sa do nejakého výskumu brala by som to všetkými 10 aj keď viem, že veda na Slovensku je zložitá a chýbajú h financie. Ale fascinuje ma mozog a rada by som raz poodhalila aspoň jedno z jeho tajov.) Slovenčinárka sa len zasmiala. Zjavne mi neverila, no od toho dňa som sa tej vety držala, prečítala hodne kníh a makala, aby sa mi tento sen splnil.
 |
| https://www.kunstkopie.de/a/schliemann/trojasd-ost-tor.html |
