Prečo práve Košice ?

Ahojte,

dúfam, že si všetci užívate prázdniny a krásnych 34°C a viac, ktoré určite mnohých z vás vyhnali na kúpaliská. Na základe mnohých rozhovorov, ktoré sa odohrali medzi mnou a mojimi známymi či kamarátmi, som sa rozhodla napísať článok na tak trošku palčivú otázku, prečo som ostala v KE a nešla na medicínu niekam inam.

https://www.google.sk/search?q=lf+upjs&client=firefox-b-ab&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=0ahUKEwjp74rF5NTVAhWQzRoKHfIJDewQ_AUICigB&biw=1536&bih=645#imgrc=eqGCnqiB34uONM:


V prvom rade upozorňujem, že z mojej strany v tomto príspevku nejde o kritiku, porovnávanie, či zhadzovanie iných škôl. Moji budúci kolegovia budú z rôznych univerzít a rôznych miest a pevne verím, že vzťahy medzi nami nebude určovať kto kde študoval, ale charakter a komunikácia medzi nami. Vážim si už teraz všetkých svojich kolegov z rôznych fakúlt, mám kamarátov na rôznych univerzitách ako na Slovensku, tak aj v Česku a nemám dôvod ich očierňovať. Tento príspevok je čisto na vysvetlenie mojich osobných dôvodov, keďže na túto otázku odpovedám veľmi často a rovnako často sa stretávam s lepšími či horšími reakciami.

Keď som prvýkrát reálne začala uvažovať o medicíne, ako prvá univerzita sa mi zapáčila Masarykova univerzita v Brne. Od mnohých ľudí som o nej počúvala v zmysle - sen všetkých medikov, krásna škola, úžasný prístup, také primerané mesto....A samozrejme veľa som googlila a po rekonštrukcii celého areálu a kampusu som nesnívala o ničom inom len o Brne. Mlela som o ňom, rozjímala, bola som rozhodnutá, že ak medicína len tam a nikde inde. Tam majú výskum, kampus, tam bude moja budúcnosť.
Masarykova univerzita - Brno


Akurát, že po čase prestane človek snívať, ale začne reálne uvažovať, zisťovať si informácie, hlavne ak mu všetci naokolo hovoria, že určite viac škôl, nefiuj sa na jednu, lebo nakoniec nebudeš nikde a budeš nešťastná. Je potrebné mať aspoň 2 možnosti. A keďže som z Východu, voľba padla na Košice. Mesto sa mi páčilo už odmala, mám to pomerne blízko a škola sa mi celkom páčila, veď prečo nie.

Takže dve školy. Akurát, že do toho prišlo kecanie od rodiny - prečo Košice? Prečo nie Bratislava? Keďže mám dosť veľkú časť rodiny v Bratislave, tak sa to začalo riešiť, a samozrejme každý ma tam chcel a plánoval čo bude až ja tam budem študovať. Krása, akurát by som rada vedela ako by som to všetko popri medicíne podľa nich mala stíhať... A teraz to kritické zhodnotenie - mesto sa mi nepáči, každá návšteva a presun cez mesto, ktorý na moje pomery trval neskutočne dlho a celkovo viacero faktov zahralo do karát a spôsobilo, že ... som tam hrozne nechcela ísť a nevedela som si predstaviť tam študovať. Ale pod vplyvom okolia som sa rok pripravovala na prijímačky do BA. Osudný okamih prišiel pri vypisovaní prihlášky. A v tom okamihu som sa rozhodla, že je to môj život a bude to podľa mňa a nikto mi nerozkáže kam mám ísť. Nikto tých 6 rokov na danej škole neodžije. A tak som prihlášku do BA nepodala. Neľutujem to, aj keď názor mnohých je ako ti tu mohlo byť dobre, bola by si v hlavnom meste a nie tam na východe.... Moja nechuť ísť študovať do BA, ale vôbec nesúvisí so samotnou univerzitou. Mám tam kamarátov, na škole som sa bola pozrieť a vôbec nič ma na nej neodradilo. Odradila ma hlavne osobná stránka pobytu v tomto meste. Keďže som už dostala niekoľko otázok ohľadom môjho rozhodnutia, chcem vám len povedať, že škola je úplne v pohode a vôbec moje rozhodnutie nesúvisí s ničím, čo sa týka výučby, prístupu k študentom či predmetom. Ale že vôbec.

Lekárska fakulta - Bratislava


A tak som bola nakoniec na prijímačkách v Brne a v Košiciach. V Brne som bola ohúrená kampusom, prístupom, úplne všetkým. A mala som pocit, že som na tej škole v úplne inej dimenzii. Čo by bol krásny pocit, nebyť tých stresov okolo prijímačok. Ale nakoniec to bolo práve Brno, kde som zo 4 prihlášok práve z tejto univerzity, dostala jedinú zápornú odpoveď. Prijímačky som neurobila. Akurát v tom čase som už bola rozhodnutá, že chcem ísť do KE. Prečo ? Mala som tam kamarátov, doma rodinu, ktorá ma potrebovala, celkovo nižšie výdavky a zároveň som si pozrela program Erazmu a kde je šanca vycestovať a KE ma v tomto oslovili. A s poloéterickou vílou sme si sľubili, že sa tam spoločne dostaneme a doštudujeme práve na tejto škole. Aj keď som nebola úplne pri podávaní prihlášok stotožnená s touto možnosťou, akonáhle som pozerala na výsledky uvedomila som si, že chcem aby som sa tam dostala. A výsledok ma nesmierne potešil.

Mala som možnosť odísť aj do Ostravy. Ale nikdy som to v sebe nemala, nikdy som nad tým neuvažovala, prihlášku som poslala tzv. na skúšku. Áno, vyšlo mi to, ale dlho som nad tým neuvažovala. A zas to nesúvisí so samotnou školou, jej predmetmi, prístupom, či takou úžasnou vetou ako tá škola nemá históriu a kto ťa zamestná, keď povieš že si študovala v Ostrave. Verte mi, je to jedno, mám info aj o tejto škole a rozhodne to nie je tak, ako je to prezentované. A hlavne musíte si uvedomiť, že tie reči šíria práve tí, ktorí tam ani len nepáchli. Ale tí, ktorí o veciach nevedia, tým sa o tom najlepšie rozpráva. Ak by ste mali nejaké otázky, obráťte sa na kolegu https://ask.fm/medikzostravy. 

Avšak po mojom rozhodnutí, že chcem a budem študovať v KE sa spustila lavína. Veľmi negatívna lavína. Reči: ja som počula, že Košice sú hrozné. Ostaneš na východe. No ja by som neostala. To akože nemá budúcnosť. A proste také mesto, veď to nie je ani zaujímavé. To chceš byť v takej diere? Vieš koľko som na tú školu počula zlého? No ja neviem, ale....doplňte si tam hocičo negatívne.
Komentáre typu: Košice? To si mohla ísť aspoň do Prahy. Ja by som v tom meste skapala. A vlastne všetci šli do zahraničia. Aspoň do Česka. Aké možnosti budeš v KE mať? A voľný čas? A akcie? Vieš, v Prahe sa stále niečo deje. To nie ako tu.
No, a keďže som z bilingválky, tak takých 50% a viac skončilo v zahraničí. Takže ostať na Slovensku, asi je zjavne jedno kde, je trapas. A niektorí majú tendenciu to dať najavo. Štýlom - načo si vôbec na tú školu šla, ak tu ostávaš a nejdeš študovať vonku.

Košice


Ak mám byť úprimná, trápilo ma to celé leto pred medicínou. Cítila som sa hrozne. Ako niekto menejcenný len preto, lebo tu ostávam. A som podľa jedného krásneho vyjadrenia na blbej komunistickej škole + dodatok tak tu by som byť nechcela ... s tónom Cuky luky. S pohľadom druháčky,  ktorá sa za rok zmenila a od veľa vecí odosobnila a už jej nezáleží na názoroch druhých, ale na jej vlastnom šťastí a spokojnosti, vám úprimne poviem - som na blbej komunistickej škole, na východe Slovenska. Košice nemajú program, ani možnosti ako Praha. Nie som v zahraničí, ale mám na škole zahraničných. V meste stretnete tiež veľa zahraničných študentov. Košice žijú. Mesto je krásne, strávila som tam pár krásnych chvíľ v čase medzi prednáškami. Mám veľmi dobrý kolektív, ktorý by som nemenila. A ak mám čas a chuť, v Spolku medikov mesta Košice sa nájde kopec príležitostí. V meste je veľa akcíí a krásnych kaviarničiek (pretože moje heslo je But first coffee :D) Nie všetko je na tej škole ideálne, ale ako som si za rok stihla všimnúť, na žiadnej nie je. Keď máte príležitosť nakuknúť do fungovania jednotlivých univerzít, zistíte že každá ma svoje úžasné stránky, aj svoje psychá a dôvod prečo na ňu neísť. Takže hlavným dôvodom by v prvom rade malo byť kde chcete vy byť. Čo očakávate, ktoré mesto sa vám páči, kde máte rodinu, kamarátov a v neposlednom rade aká je vaša rodinná situácia.



Po roku poviem, že rozhodnutie ostať bolo najlepšie, čo som zatiaľ spravila. Nehovorím, že nemám skraty, kedy si poviem, že inde by možno bolo lepšie, ľahšie atď. Ale som tu šťastná. A momentálne s ohľadom na rodinnú situáciu by som v BA neobstála dobre, znamenalo by to pre mňa psychický problém. A v Brne výdavky navyše a hlavne nemohla by som byť blízko ľuďom, ktorí ma veľmi potrebujú. A aj keď som niekedy v stave, že som mohla odísť, som neskutočne rada, že som doma pri svojej rodine, ktorá je mojím šťastím a darom od Boha. A za každú chvíľu s ľudmi, ktorí mi v KE na škole prišli do života. A za tie chvíle, ktoré som strávila pri niektorých akciách či už v škole, alebo v meste. A za to, že niektorých ľudí nevidím raz za rok, čo by tak bolo, ak by som odišla. A jedna dôležitá vec na záver: môže sa veľa zmeniť, ale chcem ostať na Slovensku a liečiť ľudí tu. Aj keď aj na toto sa mi dostane tragickej odpovede, že tu už nechce nikto ostať a je lepšie odísť do Nemecka. Zatiaľ som idealistka, ktorá tu chce byť pre ľudí, ktorí ju obklopujú celý život a nie ísť pomáhať ľuďom niekde do zahraničia len preto, že je tam lepšie. A hlavne verím, že aj napriek systému mám potenciál niečo, nejaký malinký kúsok toho zmeniť, zlepšiť. Aj keď mi tie ilúzie neustále niekto berie. Ale ja verím, že tá najväčšia zmena začína práve od každého z nás. A v našom srdci, či postoji a v komunikácii.

Lekárska fakulta a Univerzitná nemocnica - Košice


Takže prečo KE napriek všetkému tomu pohŕdaniu a blbým rečiam ? Lebo milujem svoju rodinu, svoje okolie, Košice, ľudí v mojom živote ako aj tých, ktorí do môjho života s nástupom medicíny prišli. A verte mi, že nových a úžasných ľudí stretnete aj na takom malom a "nezáživnom" východe.

A jedine čo ma v mojom živote štve je, že sa stále nájde niekt,o kto hnusne odkomentuje moje rozhodnutie a zneváži moju školu. Lebo má pocit, že to jeho a inde je lepšie. Tak vás prosím ľudia, nesúďte a nekritizujte. Je to na každom zvlásť, kde skončí a kam sa rozhodne ísť. A pre neho je to to najlepšie. Tak mu to neberte.

A prosím neberte ten článok ako kritiku. Je to len úprimné zhodnotenie, ktoré som zažila na vlastnej koži a proti ktorému chcem bojovať. Aj týmto článkom. A pomôcť iným, ktorí zažívajú rovnaké pocity, že nie je za čo sa hanbiť.

Prajem Vám ešte krásny zvyšok prázdnin :)


Obľúbené príspevky z tohto blogu

Medičkin sprievodca prvákom

Skúškové v plnom prúde alebo fázy učenia

Prijímačky a všetok chaos okolo nich