Klamstvo online doby



  Sociálne siete a ich dopad na naše vzťahy a životy. Častá téma. Internet sa hýri článkami či komiksami poukazujúcimi na dnešnú dobu internetovú, kde sme každý s každým prepojený a predsa od seba tak vzdialený. Možno vám nič nové nepoviem, no dúfam, že sa zamyslíte nad tým nakoľko naše životy odzrkadľujú skutočnosť.



  Sociálne siete sú dnes súčasťou našich životov. Píšeme si s kamarátmi vzdialení od nás aj cez pol sveta, zdieľame spomienky, fotky, čítame noviny, sledujeme videá, počúvame hudbu. Avšak obávam sa, že pozitíva sociálnych sietí začínajú prevažovať negatíva. 



  Instagram – mocný to nástroj. Pred rokom som nevedela čo to vlastne je. A pred rokom som nemala ani FB, takže v tomto som sto rokov za opicami. Čo som však za rok zistila je nie celkom pekná skutočnosť. Všetky fotky sú dokonalé, nastajlované, jedným slovom perfektné. Po určitom čase som som sa však nenadchýnala nad krásou fotiek, ale zacítila som osteň závisti. Pri pohľade na tieto fotky sa potichúčky prikradne slečna Závistlivá a pošepká mi : pozri sa na svoj stôl v izbe, pri ktorom sa učíš– vidíš ? Kopa bordelu a chaosu. Vidíš ako vyzerá perfektný stôl ? Že aj ty taký chceš ? Alebo: Pozri aká je chudá. A tie nohy, perfektná postava. Choď sa pozrieť do zrkadla a rob so sebou niečo. A ten make-up! Pozri, aká je krásna.... Slečna Závistlivá sa odplíži, no zachvíľu ju nahradí pán Klamár. On, ktorý sa snaží všetkých presvedčiť, že máme krásny, perfektný život, žiadne problémy, a že v princípe svet je gombička. Prichádza vtedy, ak vidíte fotku vysmiateho priateľa niekde vonku, pritom pred pár hodinami ste sa rozprávali a bol nešťastný a strápený, lebo sa mu nedarí a život ho nakopáva do zadnej časti. Ale svet sociálnych médií predsa nechce vidieť nedokonalý život, tak šup ho tam aj s úžasnou fotkou, nech všetci vidia ako mi je fajn, lajknú mi to a príde ich trýzniť slečna Závistlivá. Lebo s pánom Klamárom sú oni dvojka. Zohratá. Nahlodávajú vnútro. A ich pôsobením sa človek pristihne ako fotí kúsok zo svojho života, pridá filter, vyvesí na internet a očakáva lajky. Čím menej lajkov, tým horšie sa človek cíti. Pána Klamára vystrieda teta Depka, ktorá ti povie, že aha, nemáš dobrú fotku, mal by si niečo vylepšiť. Miss Umelá ti prehovorí do duše, aby si začal cvičiť, lebo tomu chalanovi na fotke by sa na bruchu dal strúhať syr a to dievča na pláži ma perfektný zadok, veľké prsia a už vôbec nie tučné boky. To, že je to nastajlované, nafotené za určitého svetla, hodená naučená póza, prípadne dotyčná celý deň nejedla, aby mala to ploché brucho už nik nevidí. Nepoznáme príbehy za fotkou. Počet pokusov, hladovku, odriekavanie. Ale všetci za tým telom bažíme. Porovnávame sa. Ignorujeme fakt, že tento svet je umelý, že to nie je pravda, že za fotkami sú ľudia rovnakí ako my. Učí nás ignorovať skutočnosť, že síce vieme, že kamarát má depku, ale zavesil šťastnú fotku na Instagrame s kamošmi kdesi na diskotéke. A my sedíme doma a štipne nás závisť, ignorujúc pravdu. 



  Pozrite si koľko fotiek z dovoleniek sa vám nakopilo na Instagrame. Takmer všetky rovnaké – pláž, more, lietadlo – všetko dokonalé, prihodený filter. Čo na tom, že na dovolenke ste sa nerozprávali, lebo je divné byť po takom dlhom čase tak dlho spolu, či to že po 6 dňoch ste mali ponorkovú chorobu hádam z každého okolo vás ? A čo tí, ktorí nikde neboli ? Tí aspoň dajú fotku z Domaše/ Šíravy a podobne, lebo nechcú vyzerať ako tí, čo nikde neboli. Vidíte ten začarovaný kruh? To do čoho nútime jeden druhého ? Chorú realitu nášho sveta? 



  Teraz trošku chémie k onému blaženému pocitu šťastia, priamo úmerne stúpajúcemu s počtom lajkov. Neuroekonóm Paul Zak uskutočnil pokus, v ktorom účastníkom robil MRI počas používania sociálnych sietí a odhalil zaujímavú vec. Mozog chápe interakcie a spojenia na internete rovnako ako v reálnom svete a to vďaka uvoľneniu oxytocínu. Rovnaká látka, aká sa uvoľňuje počas spojenia matky a dieťaťa, keď jeme obľúbené jedlo, zarábame peniaze, či robíme hocičo, čo nám prináša pocit satisfakcie a potešenia. 


  Takže ten pocit, ktorý prináša pozitívny komentár na našu poslednú selfie je preto, lebo v mozgu oblasť zvaná nucleus accumbens zasvieti,zaktivuje sa a odmení nás pocitom potešenia. Čo zároveň podporuje vzrast závislosti. 


  Alebo metafora s typickým príkladov Pavlovho reflexu. Uvoľní sa dopamín – chemikália zodpovedná za odmenu motivujúce správanie a závislosť. Takže ak na Instagrame naša fotka prinesie veľký počet lajkov, mozog si to „zafixuje“ a nabudúce bude rovnako očakávať ten slastný pocit pri rastúcom počte srdiečok, aby mohol v mozgu zapnúť centrum na odmenu a priniesť nám potešenie. To isté centrum sa zaktivuje pri požití alkoholu, heroínu či iných návykových látkach. Technicky vzato sa sociálne média stávajú drogou. 



  Čím dlhšie sme na sociálnych médiách, tým sme nešťastnejší. Jedna zo štúdii poukázala, že používanie FB sa spája s nižšou úrovňou šťastia a životného uspokojenia. Prečo ? Lebo slečna Závistlivá ti nahlodá vnútro a pod vplyvom perfektných fotiek ti tvoj život príde škaredý, nudný a ničím nezaujímavý. A túto dokonalosť márne hľadáme v živote okolo nás. Potom začneme pochybovať či žijeme v dobrom svete, keď ten náš sa na ten instagramový vôbec nepodobá. No zabúdame na mocnú ruku Photoshopu či iných upravovacích nástrojov, ktoré nás zbavia kíl, vrások, pridajú nám šmrnc a oklamú našu dušu. Zamoria naše mysle klamstvom. 



  Pred časom sa na Instagrame objavili odvážne dievčatá, ktoré svoje fotky uverejňujú bez filtrov, nahodených póz, či bez make-upu. Bojujú tým proti umelosti, do ktorej sa nútime. Zároveň poukazujú na fakt, že nám zjavne už dosť lezie na nervy tá dokonalosť, že sme čoraz častejšie frustrovanejší a nešťastnejší, a že chceme vidieť pravú stránku života. 


  Pred rokom urobila IKEA úžasnú reklamu: https://www.youtube.com/watch?v=2BXRGzjo1_Q
Stojí za pozretie – odzrkadľuje, akí sme smiešni a zdôrazňuje chorobnú posadnutosť internetom.

  Jedným z hlavných faktorov prečo sa cítime byť izolovaní a nešťastní je práve porovnávanie. Kým v reálnom živote nám porovnávanie voči ostatným prináša buď dobrý ale zlý pocit ( podľa toho či sa porovnávame s horším, alebo lepším človekom, udalosťou, životom), porovnávanie na sociálnych sieťach nám prináša len jeden pocit - depresiu a negatívne emócie. 



 Emócie, ktoré nám sociálne média prinášajú sú prevažne negatívne. A hlavne striedanie slečny Závistlivej  a pána Klamára tomu nijak nenapomáha. Vzniká blúdny kruh, z ktorého niet východiska.
Závisť, klamstvo a ignorácia reality zmenia naše vnímanie. Vezmite si napr. vašu poslednú návštevu kaviarne s kamarátom. Koľkokrát sa pozrel do mobilu ? Koľko pozornosti vám venoval? A koľko vy jemu? Možno je na čase sa zamyslieť a zmeniť to. Venovať si viac času, odpojiť sa od smartfónov, nechať ich nečinne ležať na stole a užívať si priamy ľudský kontakt. Kochať sa nádherou nedokonalého, bezfiltrového života a užívať si prítomnosť. Kašľať na lajky, a priznať sa ľudom, že nás niečo trápi. Byť ľudský, popasovať sa s problémami a nebáť sa ukázať túto stránku života. Ukázať svetu svoje práve ja, nefalšované, nevyhladované diétami, podeliť sa s radosťou aj zármutkom. Naučme sa nezávidieť si a vidieť bolesť, no aj nádherné chvíle. A dajme si pozor, aby sme nežili vo virtuálnom svete a náš skutočný život nám neunikol pomedzi prsty...



Zdroje:
 http://elitedaily.com/life/social-media-making-us-faker/1101264/

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Medičkin sprievodca prvákom

Skúškové v plnom prúde alebo fázy učenia

Prijímačky a všetok chaos okolo nich