Tretí ročník


  Dlho tu nič nepribudlo, ani nie tak kvôli času ako kvôli chuti. Takže hneď na úvod, blog síce zanedbávam, ale pár nových informácii tu pribudne.

  Piaty semester ubehol rýchlo. Priveľmi rýchlo, až mám pocit, že som sa nestihla spamätať. A podľa mojich pocitov bol aj iný ako predošlé. Bol pokojnejší, menej zabijácky ako napríklad tretí semester s anatkou, histolou a biochemkou dokopy. Či bol ľahší učivom to neviem, ale rozhodne som si zvykla, menej sa pred zápočtami stresovala (okrem mikrobiológie, ale to je na iné rozprávanie), viac sa flákala. Rozumej počas 6 hodinových páuz medzi cvikami a prednáškami behala kade tade a robila všetko možné len sa neučila. Zápočtov bolo aj pomerne menej ako v druháku, s lepšími časovými odstupmi a celkovo mi to prišlo menej náročné.

A teraz k predmetom:

Patologická anatómia
  Okrem toho, že daný ústav nevie zverejniť sylaby na stránke školy a museli sme si ich fotiť z nástenky, má tento predmet neskutočne dlhé cviká a celkovo nemôžem povedať, žeby ma predmet nejak zaujal. Na cvikách je to celé o histológii len v iných odtieňoch. Keďže je to patológia, tak by ste tam mali vidieť ochorenia (nevidíte, rovnako ako ste to nevideli na histológii, na tom sa fakt nič nemení), akurát počas semestra nie je kolokvium. Obrázky sú totiž zahrnuté do zápočtového testu kde z 50 otázok máte 10 obrázkov, kde od vás chcú určenie. Takže v princípe pátrate čo máte vidieť v mikroskope, fotíte si preparáty a ak máte rozum rovno si ich aj označíte číslom, nech doma zas nepátrate čo vlastne vidíte. Nie je to také prísne a obmedzené ako na histológii, nemusíte behať pozerať na sklíčka po cvikách, stačia fotky. Čo sa týka samotnej patológie odporúčanou literatúrou je Mohan. Taká zabijácka veľká kniha, ktorá má vzhľadom na svoju veľkosť a váhu absolútne nekvalitný obal, ktorý brutálne rýchlo zničíte a nie vašou vinou. Plus preklad je otrasný... chýbajú tam slovesá, v niektorých slovách sú zlé koncovky a veľmi veľmi ťažko sa číta. Že je to najobsiahlejšia a najlepšie spracovaná kniha dostupná na patológiu je vec druhá. Za mňa je to hrozná kniha, ale keďže z nej sú zápočty, nedá sa nič iné robiť ako sa z nej učiť, žiaľ.

"Milovaná kniha"

   Zápočty sú tri za semester a keď si myslíte, že celú knihu za rok neprejdete omyl. Prejdete. Na jeden zápočet je totižto najmenej 135 strán plus okolo 35 preparátov. Aj s teóriou k nim samozrejme. Najhorší bol zápočet z cca 220 strán, to bolo fakt hodne veľa a bol problém to len prečítať nieto sa to naučiť. Napriek času, ktorý som tomu venovala som nemala pocit, že to viem a budem vedieť. A myšlienka na skúšku má úprimne desí už nejaký ten čas. Na posledný zápočet sme mali 135 strán a cca 4 dni, to bol masaker a prinieslo to veľmi veľa zúfalstva. Síce som ho spravila, le keď sa ma spýtate na niečo z danej témy neviem ani ceknúť. A treba vziať do úvahy, že hranica na prejdenie je 70%. Čo je oproti 60% dosť veľa a mnohým ľuďom to ublížilo. Podľa pani prednostky to budeme vedieť lepšie s vyššou hranicou, akurát ja si to nemyslím, iba to pridalo na strese. A mať pri priemere 75% zo zápočtov Ečko je dosť kruté. Zvlášť ak na iných školách je Ečko za 51% ...ale to len tak na pohundranie.

Chronická venostáza v pľúcach 

  Počas roka, ak máte šťastie sa dostanete na jednu – dve pitvy, ale o tom sa rozpisovať nebudem. Treba si uvedomiť, že v tretiaku sa okrem pitiev dostanete aj do nemocnice k pacientom a podpíšete zopár papierov o mlčanlivosti. Takže si treba dávať pozor aj čo kde poviete, aby ste sa nedostali do problémov.

  Toľko k predmetu, ku ktorému som láskou nezahorela, ani nezahorím a dúfam, že sa ho úspešne zbavím. O prednáškach nepíšem, nakoľko som sa na nich nejak často (takmer vôbec) nevyskytla a preto ich neviem posúdiť, ale za mňa nakoľko nie sú povinné a nebavili ma, tak ma tam nikto nedostane.

Patologická fyziológia
  Predmet o niečo krajší, zaujímavejší a znesiteľnejší ako patológia. Možno to bude tým, že sme mali super cvičiaceho, ktorý bol o dosť osobnejší ako iní profesori, vie zavtipkovať a celkovo sú cvika s ním veľmi príjemné. A samotný predmet mi príde viac logickejší. Kým patola je čisto o biflení podľa mňa, tak tá patfyzka má predsa len viac logiky a menej biflenia. 

Naša kniha


  Zápočty sú samostatná kategória. Pozostávajú z dvoch častí a to zo zaškrtávania správnych a nesprávnych odpovedí a doplňovacej formy. Na správne a nesprávne odpovede dostanete mriežku, kde pod abcd píšete buď S alebo N, podľa toho či je odpoveď pravdivá alebo blud. Ak si myslíte, že je to ľahké omyl. Niekedy vážne neviete či je to S alebo N a skončíte na štýl "tipos bingo". Respektíve často. Ale zatiaľ som nepočula o nikom kto by túto časť nespravil, aj keď tie odpovede sú fakt zaujímavé a ja neviem odkiaľ sa učiť, aby som na tie otázky poznala odpoveď. Druhá časť je tiež zaujímavá. Máte cca 5 okruhov, na ktoré sú otvorené otázky a napriek mojej snahe napísať tam čo najviac som sa k lepšiemu ako Céčku nedostala. Takže neviem čo všetko by tam chceli na Áčko. Túto časť sem tam niekto failne, ale dá sa opraviť. Avšak zo zápočtov bežne odchádzate s divnými pocitmi, že ste to nespravili a o čom to vlastne bolo. 

A kniha na letný semester


  Prednášky sú povinné na 50%. Sú dlhé, nezáživné a nudné, teda podľa mňa.  Nedali mi nič, iba som si ich odsedela. Len čo som mala povinnosť splnenú som odtiaľ zmizla.

Interná propedeutika a chirurgická propedeutika
  Obe predmety, ktoré reálne majú dočinenia s medicínou, nemocnicou a pacientmi. Konečne budete mať pocit, že viete prečo ste na tú školu šli. Cviká prebiehajú v nemocnici, cvičiaci sú lekári a podľa toho koho vám pridelia budete mať lepšie alebo horšie cviká. My sme mali napríklad lepšiu internú, ale slabšiu chirurgiu. Na konci semestra sa píšu zápočty, nič hrozné a nič nespraviteľné. Inak veľmi pohodové predmety, kde netrpíte, chodíte za pacientami, niečo sa naučíte. Samozrejme treba vám lekárske oblečenie, prezúvky a fonendoskop. Ale pripravte sa, že väčšinu času v ňom nebudete počuť to čo máte. Ak budete na chirurgii na dobrom oddelení dostanete sa aj na operácie, ale to zas závisí od lekára, ktorý vás dostane. Obe predmety sú ukončené skúškou, chirurgia bola tá príjemnejšia, interná náročnejšia, zvlášť na informácie. Ale rozhodne sú to jedne z tých príjemnejších skúšok. 



O mikrobiologickom zle bude samostatný článok + ako sa zo skúšky nezblázniť.


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prijímačky a všetok chaos okolo nich

Motivácia versus disciplína

Medičkin sprievodca prvákom