Preskočiť na hlavný obsah

Čosi o maturite




  Nie som si istá či to niekomu pomôže, ale keďže sama viem ako som pred maturitou stresovala ako ju dám a či to zvládnem, keď sa vkuse učím na medinu, skúsim krátko popísať čo a ako. Ale u každého je to iné a závisí to aj od školy. Ja som chodila na bilingválku, čiže maturita prebiehala odlišne ako na iných školách a maturovala som po anglicky :D

  Každý hovorí, že maturita formalita a keď ten pomyselný plot nepreleziete sami, prehodia vás. Ono je to pravda, až na to, že sa to sem tam líši. Väčšina učiteľov vážne nechce študentov týrať a hlavne sa ich chce zbaviť a nie je v ich záujme, aby ste opakovali ročník. Ale zas závisí to aj od študenta. Ak sa niekto celé roky na škole neučil a pred maturitou čaká, že sa čosi naučí ( prípadne nenaučí) a bude mať dobrú známku, tak si môže byť istý, že to tak nebude.

   U nás na školy bolo viacero kategórii :
 1. jedinci, ktorí sa celé roky učili, mali veľmi dobre známky a vo veľkom stresovali, že nezmaturujú (áno do tejto spadám aj ja :D) Väčšinou preto, lebo táto kategória to chce spraviť čo najlepšie a aj keď vie, že naisto zmaturuje, chce zmaturovať na najlepšiu možnú známku a preto má pocit, že nič nevie (áno, nevie na 100%) a potom stresuje.

2. skupina, ktorej niektoré predmety šli a niektoré nie. Tí vytiahli svoje dôležité predmety najlepšie ako vedeli a na zvyšok kašľali.

3. táto skupina mala školu na háku, učiť sa neučila a nejak nejavila stres, ani obavy či to dajú. Vlastne stresovali tak akurát 5 minút pred vstupom do miestnosti. Známky boli aké boli, čo znamená, že prešli a stačilo im to, že neopakujú ročník....čo tam po známke :D

4. prijatí na VŠ, pre ktorých bola maturita fakt len formalita, známky z maturít im nešli nikam, ani ich podľa toho nebrali na školu. Tí sa neučili, prišli, čo vedeli to vedeli, čo nie na to kašľali. Stres nemali, lebo vedeli, že tak či tak sú prijatí, na známke im nezáleží a stresom si len zničia nervy :D


  Rozhodne tá maturita nie je taká zlá ani ťažká, reálne som sa učila na maturity len počas akademického týždňa ( okrem španielčiny, na tú som si musela dať viac času, pretože som mala pocit, že naozaj nevypotím na maturite zo seba ani jednu jedinú vetu). Maturovala som ako na každej škole základ slovenčina a cudzí jazyk + dve voliteľné – biológia po anglicky a španielčina. Tú španinu som si dala namiesto chémie, z ktorej som odišla, pretože mi tento predmet nič nedával a z hodín som mala akurát tak depku, že nič neviem a všetko som nabiflená. Logika žiadna a keďže som typ, ktorý má rád logiku a pochopenie daného učiva, jednoducho som odišla zo seminára. A vypočula som si, že sa na medicínu nedostanem bez maturity z chémie, že som mimo a zaručene nie som normálna, skazila som si šancu na prijatie a že sa ešte nikto bez maturity na medicínu nedostal.  Dostala som sa. Ale musíte mať psychickú výbavu na ľudí, ktorí vás budú presviedčať o opaku.


  Počas akademického som si spravila kôpku kníh, poznámok, zošitov, zabarikádovala sa v izbe a drvila som sa. Čítala som ako niektorí hovoria, že si treba vypracovať otázky, ale keďže jediné normálne otázky som mala na anglinu o tom ani písať nebudem. Otázky na bio som dostala koncom februára a kebyže som si to reálne chcela všetko vypracovať tak zaručene nie som na medicíne, lebo je to strašný žráč času. Jediný predmet, kde som mala všetko vypísané bola španina, tam som dva týždne pred maturitou každý večer strávila vyhľadávaním slovíčok, pokusom o správny  rod ( na maturite som to v tom strese aj tak zabudla a raz som mlela v ženskom rode a raz v mužskom) a skladaním slov do viet. A v nedeľu pred maturitami som o 9 večer vypila kávu, aby som sa vládala učiť do polnoci, ale ani o 1 v noci som nespala. Takže to skončilo tak, že som si vybrala malú žltú knižku literatúry a za hodinu ju prelistovala, naučila som sa čo som nestíhala a o 2 konečne odkväcla :D Neviem či som sa niekedy naučila tak veľa za takú krátku dobu ako vtedy....

  Samotná maturita je stres, každý hecuje toho druhého, že nič neviete a máte chaos a už sa nemôžete viac učiť a také bludy. Ja som najväčší stres mala pred španinou, bolo mi horúco a sem tam sa mi tmilo pred očami od stresu. A keď sa na to spätne pozriem, nebolo vôbec prečo. Skúšajúci boli veľmi milí, dokonca aj komisia z inej školy, ktorú tvoril typický usmievavý Španiel a jeho usmievavá pani manželka ( aj keď vôbec som mu prvých 5 minút vôbec nerozumela :D ).


  A kebyže vám mám niečo poradiť na maturity, tak to zhrniem takto : pokiaľ vám nikde netreba tie známky, nestresujte kvôli tomu. Nezáleží iba na tom ako sa naučíte, ale aj akí ste boli celé tie roky počas školy. Ak máte dobrú pamäť, dokážete sa naučiť na maturitu len počas akademického. Nestresujte, že nebudete vedieť všetko. Lebo nebudete. A učitelia aj komisia s tým rátajú. Nie ste predsa robot. A keď idete na medicínu, venujte sa otázkam. Riešte bio a chémiu, ak idete do Čiech aj fyziku. Ale rozhodne nemíňajte svoj čas, aby ste boli najlepší a mali super známky. Ak sa to vydarí, tak super. Ale ak nie, nič sa nedeje. Dôležité je prejsť. A ešte jedna vec. Ak maturujete z cudzieho jazyka nikdy nepoužite slová, ktoré neviete použiť v rozvinutej vete. NIKDY. Na španine ma osvietilo a pri rozprávaní o jednej z otázok som použila slovo hviezda – estrella. Pán skúšajúci Španiel sa na to slovo chytil a začal mlieť o hviezdach, planétach a neviem o čom ďalšom, pretože som mu nerozumela....len som horlivo prikyvovala a opakovala nadšene sí, sí. Jediné slová, ktoré som poznala boli planeta a astronómico.....a v duchu si celý čas nadávala načo som to slovo použila. Takže sa tomuto stresu vyvarujte :D

  Toť o maturite asi všetko. Nepodceňujte ju, ale ani neobetujte viac času ako je nutné. Vašim cieľom je dostať sa na medicínu. 

  A poprosím všetkých, aby brali do úvahy, že toto nie je univerzálny návod ako zmaturovať, že nie každému bude na učenie stačiť akademický týždeň a že štýl učenia je u každého iný. A rozhodne väčšina asi nebude maturovať po anglicky a z dvoch jazykov. Berte to iba ako zhodnotenie, zdieľanie pocitov a možno povzbudenie, že aj keď vás všetci strašia, nie je to také zlé ani hrozné a určite to dáte.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Medičkin sprievodca prvákom

Ahojte :)
  pripravila som si pre vás článok s radami a infoškami ohľadom prvého ročníka. Pevne verím, že väčšina z vás už poslala návratku, zapísali si predmety a už len čaká na zápis, ktorý by ste mali mať 21.8. To už mnohí z vás nadšení a aktívni zháňajú knihy a informácie na čo sa sa pripraviť. Takže vám prinášam pár informácií, ktoré by vám mohli pomôcť.

Skúškové v plnom prúde alebo fázy učenia

Ahojte,
    pre nedostatok času, chuti a inšpirácie (keďže som dala sama sebe záväzok, že vyplakávať a sťažovať sa na blogu nebudem) som dlhšie nič nenapísala. Niežeby nebol pokus, ale nebolo to hodné zverejnenia. Keďže som včera nemohla zaspať, prišla inšpirácia v podobe tohto mini obrázkového článku, ktorý vypovedá o strastiach života študenta.                                  



           Na otázku čo robíte, odpovedáte takto :



 Starostlivosť o svoj zjav zcela odignorujete, lebo:


Vaša izba sa bude nachádzať v rôznych fázach chaosu a neporiadku:



  Čím viac sa blíži deň D, tým horšie vyzerá vaša izba:



  Vy tiež prechádzate rôznymi štádiami:

            od zúfalstva po vyčerpanie ...



poniektorí z vás sa stanú nočnými sovami:



niektorí sú ranné vtáčatká:


lebo sa riadia heslom:


        cítite sa, že sa pokúšate o nemožné:


  sem tam vás pochytia strašné nervy :


     sú dni kedy máte motiváciu:

Čo je dôležité

Po skončení skúškového som si spomenula pri jednej príležitosti na častú otázku ľudí, ktorí chcú ísť na medicínu. Je dôležité mať čisté jednotky a výborne sa učiť ?

Dlho som na túto otázku nevedela odpovedať, lebo po nástupe na medicínu máte pocit, že každý okolo vás je múdrejší a šikovnejší ako vy a ste na úplnom spodku pomyselného rebríčka inteligencie. Po pár prednáškach a určitých výrokoch profesorov sa sebavedomie preklopí do tej spodnej zápornej strany a po prvých (neúspešných) zápočtoch sa človek pýta sám seba či na to má ( a to aj čistý jednotkár).

Po roku a pol na medicíne som si uvedomila, že na túto otázku viem odpoveď. Nie je to jedna vec, ktorá vás na to určuje. Aj napriek tomu, že je to najčastejšia otázka pred nástupom. Je to súbor vecí a vlastností vďaka, ktorým tú školu dokončíte a máte na to ( a známky na gymku sú na poslednom mieste ak vôbec).

So let´s make a list:

1, Vytrvalosť a húževnatosť
To jest padnúť na hubu ako sa hovorí a zakaždým vstať. Pokazíš zápočet, pren…