Vlak sa rozbieha - druhý týždeň na medine



  Zachvíľu sú za mnou dva týždne na medicíne. Zleteli hrozne rýchlo, ale zároveň mám pocit, že prešla celá večnosť. Divné protichodné pocity, ja viem. Za tie dva týždne so mnou stihli mávať pocity ako na hojdačke, alebo ako zhodnotil môj tatik, mám výkyvy nálad ako graf EKG :D Priznám sa, prvý týždeň som mala pocit, že tu školu nedám a netuším čo tam robím, nikdy sa to všetko nenaučím atď. Chvíľu som premýšľala na akú školu pôjdem, keď túto nezvládnem. Riadne som si postresovala, aj keď sa to až tak navonok nezdalo, vnútorne som bola uzlík nervov. Tento týždeň je to úplne naopak, od pondelkovej prednášky a cvika z anatky, kedy som bola prvýkrát na pitevni chodím domov úplne nadšená a možno aj premotivovaná. Dúfam, však, že tento nadšený stav mi zostane dlho, predlho, lebo stres ma oberá o normálne a zdravé uvažovanie :D To je to prvé zistenie na medine, že keď raz začnem stresovať, tak som totál mimo a všetká moja logika ide do kelu....teda v takom strese ako prvý týždeň, som ešte nebola ( teraz nehovorím o strese, keď sa v rodine deje niečo vážne a podobné životné stresujúce situácie, ale o takom bežnom študentskom strese).


  Ďalšie zistenie bolo hneď prvý týždeň – ono je toho učiva fakt tak hrozne veľa, až to človeka preplieska a má pocit, že sa to nikdy nenaučí. Zrazu ide čistému jednotkárovi o to, aby z nejakého predmetu dostal aspoň E na prvý pokus a bye bye :D Ja som si vyselektovala predmety, ktoré ma hrozne bavia, a predmety kde chcem Ečko a už ten predmet nechcem vidieť. Kto čítal moje predchádzajúce články vie, že chémia a ja sa veľmi nemáme v láske, a nanešťastie ani prechodom na medinu sa to nezlepšilo. S týmto predmetom asi budem stále bojovať.

http://weheartit.com/entry/292884281?context_query=girl+studying+&context_type=search

  V pitevni to vážne strašne smrdí, ale dá sa na to zvyknúť. Keď sa ma naši doma pýtali aká je to vôňa, vôbec som im to nevedela vysvetliť. Takže až by niekto vedel túto špecifickú vôňu opísať, poprosím napísať do komentára J Vidieť všetko naživo je úplne super a fascinujúce. Navyše máme skvelú profesorku a tak je tá anatka ešte o niečo krajšia. Jediné čo ma dostalo bol fakt, že 19.9. sme mali rektorské voľno, nemali sme anatku, pričom na ďalší týždeň začala pani profesorka rovno druhou prezentáciou, na cviku sme brali rovno kosti a ligamentá dokopy a ja som vôbec nestíhala vnímať čo sa preberá, keďže mi jedna prednáška chýbala. Dosť ma nahnevalo načo nám dali voľno, keď si to musím dobrať, a oproti gymku, kde sa zaručene každý teší, keď mu niečo odpadne, tu ma to akurát naštve, lebo tú prednášku chcem, aby mi nechýbali súsvislosti ( krásna zmena názoru oproti gymku, čo poviete ? ) Fascinuje ma logika a krása usporiadania ľudského tela – napr. že nervy idú popod svaly, ale cievy ponad, lebo keby sa pricvikla cieva tak by to malo ďalekosiahlejšie následky ako keď sa pricvikne nerv ( teraz to bolo hodne laicky povedané, nabudúce bude aj s latinským popisom :D) Baví ma chytať si všetky tie kosti, prezerať ligamentá a učiť sa čo kde naväzuje, aj keď je to veľmi komplikované.

http://visualjunkee.com/post/157128921116/surreal-anatomical-collages-by-mixed-media-artist

  Myslela som si, že som závislá na káve a pijem jej veľa. Od minulého týždňa jej avšak pijem viac a viac ( počet káv je priamo úmerný dĺžke prednášok ). Zistila som, že som vizuálny typ študenta a vôbec nič si nepamätám z prednášok, pokiaľ si to súbežne nečítam, alebo nepíšem. Keď som písala kamarátke medičke čo robí, aby na prednáškach nezaspala, odpísala mi, že na ne nechodí. (Čo mi nepomohlo, lebo niektoré mám povinné :D ) Ale vyriešila som to učením sa iného predmetu, hraním hier, kecaním s ľudmi naokolo, prípadne si píšem s kamarátkou sediacou krížom cez polku auly. Proste nie som typ na prednášky, spím tam, nudím sa. Totiž ak mám dávať pozor čo pán profesor hovorí, písať si poznámky a ešte to aj pochopiť, zlyhávam na celej čiare. Takže prvý týždeň som to riešila fotením si prezentácii, keďže moje poznámky, boli nekompletné a chaotické. Teraz som si pozháňala poznámky od starších a už len sedím a počúvam profesora – ani to však veľmi nepomohlo a niekde uprostred 3-hodinovej prednášky mám útlmy a mikrospánky ( oprava – podľa kamarátky to nie sú mikrospánky, ale poriadne hlboké spánky :D). A keď ma to fakt, že nebaví a viem, že z toho aj tak nič nebudem mať, tak na to kašlem a robím vyššie spomenuté veci.

http://weheartit.com/entry/292939078?context_page=2&context_query=coffee&context_type=search

  Neviem fyziku. Ale bola som si istá, že po 5 rokoch fyziky na gymku, pričom v maturitnom ročníku som mala dokonca 6 hodín fyziky, dám tento predmet ľavou zadnou. Haha... Po prvej prednáške som mala ťažkú depku, na druhej som si vravela, že mi bola tá fyzika na gymku nanič, lebo aj tak som z nej blbá, jediné čo som ako tak vedela boli veličiny. Na integrály som čumela, a keď pán profesor pri čomsi povedal : toto ste mali vedieť ideme ďalej – len som si vzdychla a bola som schopná odprisahať, že som na žiadnu fyziku nikdy vživote nechodila. Tento týždeň síce na prednášky chodím kedže 50% je povinných ( aj keď to vraj nekontrolujú, ale čo ak ?), ale už si tam iba chodím posedieť. Depka prešla a ostalo iba zmierenie sa so skutočnosťou, že proste tú biofyziku neviem a skúšku hádam nejak dám.

http://gomedorgohome.tumblr.com/post/138918968297/the-struggle-continues-my-biophysics-exam-is-on

  Jedna vec, ktorá ma ešte aj po dvoch týždňoch ohromuje a zlepšuje mi náladu je gentlemanské správanie sa chalanov na našej škole. Z gymka som zvyknutá na hulvátov, ktorí grgali, prdeli, poniektorí sa aj v inom stave vyzliekali, niektorým som videla ich ctené pozadie, najväčší extrém bola Mona Lisa dokreslaná do fotky ich pýchy, vulgárne nadávali a iné veci, ktoré tu radšej nebudem opisovať. A zrazu dojdem na medinu a chalani mi otvárajú dvere, púšťajú ma sadnúť, zachytia mi dvere na šatni ( totiž naše šatne sa otvárajú na ISIC kartu a keď ju máte niekde založenú a kopec vecí v rukách, je úplne super, keď vám dvere niekto podrží) Niektorí dokonca aj zachraňujú patové situácie na cvikách, kedy sa dostanete do problémov a treba aby vás z nich niekto vysekal. Minule sa vonku hrnulo kopu ľudí, ja som pekne čakala a držala dvere, zrazu dobehol nejaký chalan, že on ich podrží, z dverí vychádzal zahraničný študent, zrazu sa zastavil a hovorí mi: please, go I can wait. Poviem vám bola som z oboch v ťažkom šoku. Ale tieto veci ma stále potešia a robia mi krajší deň. Užívam si to.

  Dnes som na nete našla čo treba robiť, ak sa neviete prestať smiať, asi to začnem aplikovať, keďže posledný týždeň mávam záchvaty smiechu na prednáškach aj cvikách a končím pridusená s obmedzeným množstvom kyslíka. Ale zas medina vraj skracuje život, lebo je dosť stresujúca. Smiech život predlžuje. Takže sa v podstate udržiavam v zdravej rovnováhe :D

  Ďalšia vec, ktorá ma prekvapila, bolo zistenie, že mi treba farbičky na biológiu – cviká a pravítko na cviká z biofyziky. Btw, farbičky som mala naposledy v prvom ročníku na gymku, keď som kreslila mapy na geografiu a pravítko cca. pred dvoma rokmi na matike. A zrazu doneste si farbičky a máte pravítko....normálne šok :D K čomu všetkému sa človek na VŠ nevráti :D A ešte taká vec, ako keď máte na cvikách z biofyziky tému EKG, treba mať peknú podrsenku lebo sa budete vyzliekať, aby vám pripojili elektródy na hruď. Čiže reprezentatívna podrsenka je základ :D

http://jose-lourenco.tumblr.com/post/118935797006/lets-draw

  Dala som si záhadnú športovú aktivitu s názvom funkčný tréning. Keďže mi prehodili cviká z latiny, musela som si zmeniť aj športovú aktivitu. Predtým som mala pilates, ale po zmene rozvrhu mi nič okrem toho tréningu nesedelo do rozvrhu. Keďže som športové drevo, tak som mala dosť veľké obavy čo som si dala za hlúposť, ako ma tam zničia a podobne. Na moje prekvapenie je to úplne super, vybijem si tam prebytočnú energiu, spevním svaly a všetko robíme vrámci svojich vlastných síl a možností, žiadne násilne a hnusné prepínanie síl. A pani profesorka je úplne úžasná. Btw, hneď som si skúsila či som anglinu nezabudla, keďže máme na tréningu aj dve zahraničné študentky, bola som poprosená o predklad :D Síce moja slovná zásoba ohľadom športov je chabá, zvládla som to a aj som sa niečo nové naučila. 

  Ak by som mala zhrnúť tie dva týždne dokopy, povedala by som, že boli ťažké, ale aj úžasné. Musím si na veľa veci zvyknúť - kredity som nepochopila doteraz – musím sa veľa učiť a už prichádzajú prvé odozvy nemedického okolia štýlom ty na mňa nemáš čas, a to máš vážne tak veľa učenia atď – čo mi v prvom týždni pridávalo na depke, teraz sa učím sa voči tomu obrniť a nevšímať si to. Avšak asi prvýkrát vživote môžem povedať, že som niekde zapadla. Nikto mi nehovorí bifľa, nevylučuje z kolektívu lebo čítam knihy a som iná. Som medzi spolužiakmi šťastná a konečne sama sebou. Taká aká som. A nikto si preto zo mňa neuťahuje a neohovára ma. Viem, že štúdium bude náročné, prídu chvíle keď to budem chcieť vzdať, budem sa pýtať čo tam vlastne robím, no viem, že je to škola pre mňa a hrozne ma baví. Napĺňa ma. A ako hovorí môj tatik vraciam sa zo školy vyčerpaná, ale šťastná a o tom je VŠ :)


Obľúbené príspevky z tohto blogu

Medičkin sprievodca prvákom

Skúškové v plnom prúde alebo fázy učenia

Prijímačky a všetok chaos okolo nich