Starosti a radosti bláznivej medičky



  Dlho som premýšľala či napíšem tento článok, ale nakoľko som dnes v relatívne dobrej nálade bez prímesy depky, tak som sa na to odhodlala.

  Prestala som chodiť na niektoré prednášky. Proste som to vzdala. Po úpornej snahe dávať pozor a nemať mikrospánky a následnom zistení doma pri učení, že si nič z výkladu nepamätám som si povedala, že si namiesto toho pospím dlhšie a budem sa doma učiť. A aby som nemala výčitky svedomia tak som minule miesto sedenia na prednáške poupratovala celý dom. To viete ľahšie uľavíte svojmu svedomiu, keď robíte niečo užitočné ako keby ste ten čas prespali :D


  Uvažujem či nemám poruchu osobnosti alebo prinajmenšom alter egá ( jedno, ktoré strašne chce študovať medicínu, druhé, ktoré netuší čo tam robí a má sto chutí odtiaľ zdrhnúť). Totiž to mám stavy kedy vrámci jednej hodiny dokážem chytiť panický záchvat, že proste toto sa nikdy nenaučím a nespravím ani zápočty, po pocit úplného nadšenia, že aké je to všetko krásne super a chcem vedieť viac. Ale teraz vážne bez srandy....sama o sebe pochybujem či som normálna. V čase panických záchvatov a depky som schopná ísť oznámiť tetám na študijnom, že teda tuna som skončila ( od toho kroku ma delia posledné zbytky zdravého rozumu a vedomia, že nič ma nebaví viac ako medicína a ak by som to spravila tak si celý život búcham hlavu o stenu, že som sprostá...a ani si vlastne neviem predstaviť čo by som miesto mediny študovala....) a v čase nadšenia som proste žiariaca bytosť s iskričkami nádeje, že sa raz ocitnem aj v druhom ročníku. Takže ako som uviedla čistá schyza, sem tam premýšľam či vydržím sama so sebou...

  Toto asi nebude znieť optimisticky, ale hádam (dúfam), že ak týmito predmetmi prejdem tak už mám na dlhý čas od tohto pokoj. Totiž na medinu som išla s majestátnou myšlienkou ako obídem všetky veci, ktoré nenávidím. A to – grafy. Nenávidím grafy, nevidím v nich to čo mám, a neviem v nich čítať. Viete čo robím na každom cviku biofyziky ? Áno, presne tak, kreslím grafy. Na prijímačky som síce prerátala príklady, ale naivne som si myslela, že ich rátam naposledy a nadobro sa ich zbavím...Zas omyl...Od tohto roku nám zaviedli Lekársku chémiu, ktorá predtým nebola a tak sa trápim nad prerátavaním príkladov. Jediná výhoda je, že môžeme mať kalkulačku. No a do tretice nenávidím zákony. Ale z ničoho nič nám do prváku presunuli predmet Lekárska etika, ktorý bol pôvodne až vo 4. ročníku a tak sedím na prednáškach a cvikách a dívam sa na zákony – práva pacienta, práva lekára, ako sa má lekár zachovať pri tej a tej situácii v súlade zo zákonom... atď. Jediné čo ma drží je vedomie, že ma takéto predmety máme len v prvom a od druhého to bude viac medicínsky zamerané...niežeby tieto veci boli vzdialené medicíne, lebo prepojenie tam je, ale chápete ma, nie? Tieto pocity nezdieľam sama ako som sa dopátrala, čo mi dosť pomáha, že teda nehrabe mi úplne. Alebo ako sa u nás doma hovorí, nie som trafená veľmi, ale presne :D

A teraz niečo optimistickejšie, aby som nevystrašila všetkých nádejných budúcich medikov. Stále ma fascinuje anatómia. Ako sa vyjadril pán profesor : veď vás to prejde...Ale momentálne je to môj najobľúbenejší predmet a ja som sa s ním celkom zžila a napr. z nervov som nebola zmätená a dokonca som sa väčšinu z nich na cviku aj naučila a pamätám si ich. Totižto minule sme mali cievy a ja som na konci hodiny optimisticky pristúpila ku kadaveru, že ukážem jedno z arterii a víťazoslávne som chytila čosi dlhé a biele do pinzety a hovorím : Toto je arteria .... a ono to mrcha bol nerv.... Všetko totiž vyzerá na kadaveri rovnako a vy to určíte iba podľa toho kadiaľ prebieha a okolitých štruktúr. Tak som zo zúfalým povzdychom odšmarila pinzetu a odišla znechutená od kadaveru – s depkou na krku. Ale už to začína byť jasnejšie a jasnejšie a zachvíľku ma čakajú pichačky ( úžasný názov pre test, v ktorom vám napichajú špendlíky s vlajočkami na rôzne štruktúry, napr. na nervus medianus, arteriu axillaris, os pisiforme, atď. a vy máte napísať čo je to. Verte mi, keď som to prvýkrát počula, neverila som vlastným ušiam a asi 5 minút sa rehotala jak bláznivá) A môj umýsel je si do budúceho cvika prejsť všetky doterajšie štruktúry, aby som ich na cviku len zopakovala a šla domov optimisticky naladená, že stačí zopakovať a viem to. Tak na mňa myslite, aby som neostala len pri tom úmysle, ale môj plán sa aj vydaril a neskončila som tupým pozeraním do Čiháka a Nettera.




   A ináč je stále kopec vecí, ktoré sú na škole super. Napríklad skupina, v ktorej som, záchvaty smiechu nad rôznymi vecami – a preto čakám kedy ma raz vyhodia zo študovne za porušovanie ticha – spoločné obedy, kedy sa nebavíme len o medicíne ( aj keď niekedy mi mäso nápadne pripomína svaly kadavera), naháňanie autobusy, keď sme leniví odkráčať si to na ústav anatómie a také každodenné bežné strasti a slasti študentského života. Taký krásny, pomerne slobodný život študenta na vysokej škole zcela odlíšný od toho stredoškoláckeho a to krajšieho. S kopou nových zážitkov a priateľov.

  A na záver obrázky vystihujúce môj stav, teda keď som tak "optimisticky" začala tak aj tak skončím :D






P.S.: Neberte ma veľmi vážne, štúdium ma baví, len mi sem tam prepína :P 

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Medičkin sprievodca prvákom

Skúškové v plnom prúde alebo fázy učenia

Prijímačky a všetok chaos okolo nich