Mikrobiológia a Imunológia

Kamarátka mi dala námet na články a to jednotlivo ich zhodnotiť a popísať, tak som sa rozhodla, že začnem touto kombináciou, nakoľko spadajú pod jeden ústav a zároveň sú to prvé preklinické predmety, ktoré by už mali mať aký taký súvis s chorobami a klinickou medicínou. (Aký taký, ja som ten význam zatiaľ v mikrobiológii nenašla...)

Mikrobiológia

   Mikrobiológia bola počas roka nie veľmi zaťažujúcim predmetom až na zápočet, ktorý nemilo šokoval otázkami, pričom väčšina hranicu potrebných 60% len tesne lízla, bojujúc o každý bod k dobru. Musím sa priznať, že zatiaľ mám k tomuto predmetu veľmi negatívny postoj, netuším ako sa ho učiť a príde mi, že aj keď sa učím následne nič neviem. Síce začal krásnymi ľahkými vecami ako farbenie, ale tu jeho krása aj ľahkosť skončila a keď prišli na rad antibiotiká mala som chuť sa odstreliť. Keď od starších počúvate, že je to biflenie telefónneho zoznamu, áno je. Učilo sa mi to hrozne. Nehovoriac o tom, že cviká mi prišlo dosť o ničom. Prišlo mi to ako stratený čas, čo je možno podľa väčšiny veľká kritika, berte to ako môj subjektívny názor a ako osobu, ktorá obľubuje logické predmety, kde sa nemusí všetko od slova do slova bifliť a sú tam nejaké prepojenia. Na mikróboch som žiaľ spomínanú logiku nenašla a preto sme si zjavne nesadli. 2x či 3x sme na cvikách niečo reálne spravili, ako farbenie, pozorovanie pod mikroskopom, z toho raz nám to s kamoškou nevyšlo a nič sa nám nezafarbilo a zvyšný čas sme žial nechápali čo vidíme okrem toho, že to bolo modré, niekedy zelené a inokedy ružové. Inak fakt nemám páru čo som vlastne za ten semester pod mikroskopom videla. Zvyšný čas bola na cviku hlavne teória, ktorá šla jedným uchom dnu a druhým von. Takže za mňa má tento predmet z 10 bodov tak 3. Možno sa to budúci rok zlepší, ale ani zápočet ma nepresvedčil, že som schopná sa to naučiť. Skôr dosť hnusne zradil a pocity voči danému predmetu ešte zhnusil...

Imunológia

 Síce predmet toho istého ústavu, ale lepší. Dokonca by som povedala, že aj keď je komplikovaný, obsahuje veľa skratiek a na skúšku sa mi nie práve najlepšie učilo, po jej absolvovaní mám pocit, že som pochopila jednak zmysel predmetu ako takého a jeho význam pre kliniku. Síce ma otázka ohľadom klinického využitia na skúške zarazila (lebo ako druháčka o klinickom význame nemám ako páru, takže som na skúšajúceho iba blbo kukala čo po mne chce) prišlo mi to využiteľnejšie ako mikrobiológia.  Prednašky boli jedny z najlepších, oplatilo sa na ne chodiť, výklad bol dostatočný a síce niekedy ťažko pochopiteľný, môžem povedať, že navštívenie týchto prednášok stojí za to, len sú žiaľ nie pre každého v dobrom čase a niekedy človek bojuje sám so sebou spánok vs prednáška.  Cvičenia prebiehali v blokovej výučbe čo v praxi znamená 3x za semester v jeden deň asi 3 či 4 hodiny imunológie za sebou. Na cvičeniach sme robili omnoho viac praktických vecí ako na mikrobiológii. Nehovorím, že ma to bavilo, ale aspoň som videla čo sa ako robí, napr. metódu ELISU a iné imunologické metódy. Zápočet bol prekvapivo celkom príjemný na to aký otrasný bol z mikróbov. Učenie na skúšku bolo z iného súdka, plus som si na to dala pomerne málo dní, takže to bol boj s časom, aj sama so sebou, lebo sa mi to neučilo veľmi dobre, ale dá sa to pomerne úspešne zvládnuť aj s celkom pekným pocitom a krásnym písmenkom v Aise. Skúšajúci sú milí, snažia sa pomôcť (sú aj výnimočné prípady, kedy skôr zničili ako pomohli, ale výnimky potvrdzujú pravidlo, nie?) Ale priznám sa, pred skúškou som bola riadne vyklepaná, mala som pocit, že nič neviem, všetky detaily, ktoré som sa naučila som aj zabudla, ale musím zhodnotiť, že na skúške detaily ani nechceli, čiže som sa s nimi trápila a stresovala zbytočne. Za mňa pre tento predmet 8/10. Ak v ňom nájdete logiku, pár veci sa zbiflíte a budete používať hlavu, môže to byť váš prvý, celkom zaujímavý preklinický predmet.  

  Vyššie uvedené informácie berte ako subjektívny názor, ktorý sa od človeka k človeku môže meniť a preto striktne neplatí a je dosť možné, že vás mikrobiológia bude neskutočne baviť a pri imunológii zas budete trpieť. Dôležité je, aby ste predmet aj napriek nechuti a neláske úspešne spravili.

Hry o život – Druhák

  Premýšľala som nad nejakým príznačným názvom pre článok zhrňujúci druhý ročník, ale nič lepšie ako požičať si názov známej knihy ma nenapadlo. Vystihuje ako sa väčšina z nás asi počas roka cítila.

  Druhák je magická zmes hlavných, nosných predmetov natrepaných do jedného roka čo vlastne zo semestra robí priebeh Hier a skúškové je final fight. Počas roka niektorých skolí, iným zanechá hlboké rany a niektorí nerozdýchajú posledný veľký súboj o jedno písmenko v Aise. A tak vlastne druhák z nás spravil bojujúce osoby nielen medzi sebou (prihlasovanie na skúšku z imunológie bol boj s časom aj so spolužiakmi), ale aj predmety navzájom súperili, ktorý nás viac zničí a podhodí nám viac nástrah (rozumej zápočtov a testov). A najhoršie je, že si za účasť v týchto hrách môžeme sami a to dobrovoľným zápisom do druhého ročníka.

  Na začiatok si uzrejmime, ktoré predmety navzájom bojovali o zničenie našich duší. Zimný semester, krásna kombinácia – histológia, anatómia, fyziológia a medzi nami priam najobľúbenejšia biochémia. Kombinácia ako delo, kto prežije je hrdina. Zápočty (Z) z každého predmetu a to v úžasných počtoch nech toho máme stále veľa. Fyziolka 3Z, biochémia len 2Z, ale testy na cvikách, histológia síce zápočet nemala, ale na každom cviku test a tých detailov tam bolo neskutočne veľa a do toho milovaná anatómia, ktorá si na nás prichystala dve zápočty (praktická čast a test). Keď sa to krásne a vhodne rozloží tak niektoré týždne boli boj o čas, snaha natrepať do hlavy čo najviac a pred Vianocami sa to všetko znásobilo a nebolo týždňa, kde by sa človek nadýchol a kukol kde mu vlastne hrozí nebezpečenstvo. Spánok bol pre slabých a káva najlepší priateľ. A na final figth sa stretli anatómia a histológia, pričom už táto kombinácia pre mnohých znamenala presun skúšky na letné prázdniny. Nehovoriac o tom, že síce sme sa zbavili dvoch predmetov, ešte stále nám ostala fyziológia a biochémia, ktorá v letnom semestri pritvrdila a kde sa pribudol predmet, ktorý by sa mohol volať aj Kurz učenia sa telefónneho zoznamu – mikrobiológia. Okrem nej aj imunológia, ale tá zvlášť počas semestra problém nerobila. Horšie to už bolo na skúške, ale o tom potom. Takže ak ste úspešne/neúspešne zvládli zimné skúškové, čakal vás ďalší tuhý boj a to vôbec spraviť zápočty z biochémie, ktoré vôbec neboli easy, mnohí s ňou bojovali cez letný semester najviac a takisto aj naviac ľudí zničila počas letného skúškového. Pretože na leto pre nás pripravili kombináciu biochémia, fyziológia, imunológia a základy zdravotnej starostlivosti. A síce posledné dve zmieňované skúšky boli v princípe najmenší problém, zhltli vám cca. týždeň, počas ktorého ste sa mohli venovať biochémii/fyziológii a samozrejme vzali aj určitú dávku energie. Naplánovať si všetko, aby mal človek na všetko čas, najlepšie čo najviac času, bolo priam umenie. A o naučení sa toho všetkého ani nehovorím. To bolo neustále prepočítavanie koľko nepriateľov (rozumej otázok) ostalo na naučenie sa na koľko dní, vystriedanie všetkých možných stavov zúfalstvo, zhasínanie nádeje na víťazstvo či vstup na bojisko niekedy aj plne nepripravení, modliaci sa o zázrak a milých protivníkov (skúšajúcich).

  A tak po 2x 14 týždňoch,  dvoch skúškových a hlbokých ranách po zraneniach, sú medzi niektorí, ktorí boj úspešne dobojovali a svitlo im na krajšie časy, iní zinkasovali počas semestra až priveľa rán, aby boj zvládli do konca a tak sa veľké finále presunulo na august v nádeji, že za pár týždňov budú na ťažký boj lepšie pripravení. Keď k tomu pridáme boje v súkromnej sfére a rodine máme z toho brutálny boj, z ktorého ako víťazi (často dobití a s následkami) vyjdu len tí najvytrvalejší....

Čo je dôležité

Po skončení skúškového som si spomenula pri jednej príležitosti na častú otázku ľudí, ktorí chcú ísť na medicínu. Je dôležité mať čisté jednotky a výborne sa učiť ?

Dlho som na túto otázku nevedela odpovedať, lebo po nástupe na medicínu máte pocit, že každý okolo vás je múdrejší a šikovnejší ako vy a ste na úplnom spodku pomyselného rebríčka inteligencie. Po pár prednáškach a určitých výrokoch profesorov sa sebavedomie preklopí do tej spodnej zápornej strany a po prvých (neúspešných) zápočtoch sa človek pýta sám seba či na to má ( a to aj čistý jednotkár).

Po roku a pol na medicíne som si uvedomila, že na túto otázku viem odpoveď. Nie je to jedna vec, ktorá vás na to určuje. Aj napriek tomu, že je to najčastejšia otázka pred nástupom. Je to súbor vecí a vlastností vďaka, ktorým tú školu dokončíte a máte na to ( a známky na gymku sú na poslednom mieste ak vôbec).

So let´s make a list:

1, Vytrvalosť a húževnatosť
To jest padnúť na hubu ako sa hovorí a zakaždým vstať. Pokazíš zápočet, prenášaš predmet, no stále sa dvihneš a ideš ďalej. Je to opakom vzdania sa či nechania sa odradiť od svojho cieľa kvôli nabitiu si huby. A na medicíne si ju nabijete, nech ste sebelepší. Tak či onak nikto nie je dokonalý. Najviac na medicíne obdivujem ľudí, ktorí to nevzdali aj keď okolností boli dosť zlé a dlho sa im nedarilo, no predsa sa nevzdali a bojovali ďalej.

2, Pokoru
Je ľahké si o sebe myslieť, že som borec a pozerať sa zvrchu na druhých. No každý z nás by mal mať v sebe pokoru minimálne z dvoch dôvodov. Jednak preto, že dostal tú výsadu a česť dostať sa na medicínu, vidieť a zažiť veci, ktoré bežne ľudia nevidia, zájsť do najintímnejšej oblasti a to ľudskej duše. A za druhé - ľudia nám raz budú veriť. Je to veľká výsada a mali by sme ju prijať s pokorou.

3, Empatiu
Nielen k ľuďom, ktorých budeme liečiť, ale aj k sebe navzájom. Medicína nie je náš život, je to súčaťou života. Keď sa niečo pokazí v živote, odrazí sa to výsledkoch aj na medicíne. Preto predčasná kritika, že sa neučil, málo do toho dal, atď, by mala ísť bokom a mali by sme sa snažiť vcítiť do problémov druhých. Potom to aj pri pacientoch pôjde lepšie, keď sa to naučíme počas školy.

4, Lásku
Lásku k pacientom, spolužiakom, k nášmu povolaniu. Ak to nebudete milovať a nebude vás to baviť, múdrosť a inteligencia vám nepomôže.

5, Vďačnosť
Za každý úspech, každý malý krok, za svoje zdravie, ktoré iní nemajú, za každý deň navyše, za spolužiakov, ktorí vás podporia, rodičia, ktorí vás milujú, kamarátov, ktorí sa nenaštvú, keď na nich nemáte čas....

6, Uvedomenie si, že porovnávať sa netreba a je to navyše stresujúce
Každý má svoje tempo, niekto sa učí dva týždne na skúšku no pár hodín, niekto sa to isté naučí za týždeň, ale sedí nad tým od rána do večera. Že máte menej % zo zápočtu ? A čo? Kto sa vás to bude raz pýtať? Odpoveď je - nikto. Akurát človek upadá do depky a stresuje sám seba.

7, Obetovanie
Niekedy kvôli skúške či zápočtu musíte obetovať oslavu kamaráta, dívať sa ako kamaráti pridávajú na instagram fotky z lyžovačky, kým vy sedíte doma nad knihami a jediný pohyb je obracanie stránok v skriptách. Voľný čas v takom pojme ako ho poznáte z gymka naberá iný význam. A budete ho aj inak využívať (napr.na spánok).

8, Motiváciu
Mať dôvod prečo pokračovať, aj keď sa nedarí. Spomenúť si prečo to človek robí a čo ho k tomu viedlo. Proste mať kdesi vzadu hlave tú myšlienku, ktorá ho bude sústavne posúvať ďalej.

V neposlednom rade to chce hlavne sedieť na zadku a učiť sa. Nikto učený z neba nespadol ako sa hovorí. Je jedno aké máte známky. Ak máte nejaký sen choďte si za ním.

Skúškové v plnom prúde alebo fázy učenia

                                                                                 Ahojte,
    pre nedostatok času, chuti a inšpirácie (keďže som dala sama sebe záväzok, že vyplakávať a sťažovať sa na blogu nebudem) som dlhšie nič nenapísala. Niežeby nebol pokus, ale nebolo to hodné zverejnenia. Keďže som včera nemohla zaspať, prišla inšpirácia v podobe tohto mini obrázkového článku, ktorý vypovedá o strastiach života študenta.                                  

           Na otázku čo robíte, odpovedáte takto :

 Starostlivosť o svoj zjav zcela odignorujete, lebo:

 

Vaša izba sa bude nachádzať v rôznych fázach chaosu a neporiadku:

  Čím viac sa blíži deň D, tým horšie vyzerá vaša izba:

  Vy tiež prechádzate rôznymi štádiami:

                                          
           

            od zúfalstva po vyčerpanie ...

poniektorí z vás sa stanú nočnými sovami:

niektorí sú ranné vtáčatká:

lebo sa riadia heslom:

        cítite sa, že sa pokúšate o nemožné:

  sem tam vás pochytia strašné nervy :

     sú dni kedy máte motiváciu:

                                                

 a sem tam si vás motivácia nájde sama:

       ale všetci túžime len po zdarnom a úspešnom konci:

         Prajem vám šťastný Silvester a krásny a úspešný rok 2018.

Vlak rozbehnutý

Ahojte :)

  Presne pred rokom o takomto čase som napísala článok s výstižným názvom Vlak sa rozbieha. Vtedy to bolo pravdou, naozaj sa ten pomyselný medický  "vlak" rozbiehal. Tento rok sa nič nerozbieha, ale ako hneď v prvý deň rannou histológiou ten vlak nabral rýchlosť, tak už len zrýchľuje a zastávky nie sú žiadne :D Double M sa rozbehli s dosť veľkým nadšením, ktoré žiaľ my študenti nezdieľame (Prezývka Double M dôjde hádam každému kto na LF UPJŠ študoval/študuje, ak ste ešte nemali česť, verte že spoznáte a pochopíte). A tak poniektorí máme za sebou prvé testy, prvé desy, prvé vzdanie sa návštevy niektorých prednášok.

Klamstvo online doby

  Sociálne siete a ich dopad na naše vzťahy a životy. Častá téma. Internet sa hýri článkami či komiksami poukazujúcimi na dnešnú dobu internetovú, kde sme každý s každým prepojený a predsa od seba tak vzdialený. Možno vám nič nové nepoviem, no dúfam, že sa zamyslíte nad tým nakoľko naše životy odzrkadľujú skutočnosť.

Prečo práve Košice ?

Ahojte,

dúfam, že si všetci užívate prázdniny a krásnych 34°C a viac, ktoré určite mnohých z vás vyhnali na kúpaliská. Na základe mnohých rozhovorov, ktoré sa odohrali medzi mnou a mojimi známymi či kamarátmi, som sa rozhodla napísať článok na tak trošku palčivú otázku, prečo som ostala v KE a nešla na medicínu niekam inam.