Mikrobiologické zlo

  Rada by som nazvať tento predmet nejako inak, ale nejde to. Je to zlo, zle sa to učí a radosť do života neprinesie. Ale poďme sa na to pozrieť bližšie.

  Ako som v prvom článku spomínala predmet ma ničím nezaujal a dosť som na ňom trpela. Myslela som si, že pri špeciálnej mikrobiológii sa to zlepší, ale nie nezlepšilo sa. Akurát pribudlo viac učenia a viac bifľovania. Vlastne celý čas som mala pocit a myslím, že som nebola sama, že je to vlastne nenaučiteľné. Naučila som sa jednu tému, prešla na ďalšiu, prvú tému som zabudla. A tak sa to opakovalo stále dookola. Vždy som sa tešila ako som sa to dobre naučila a po pár hodinách bum a nič v hlave. Na jednej písomke na hodine som si k danej otázke o Borelliach nespomenula na nič, pritom som sa to deň predtým učila. Proste nech ste sa to učili akokoľvek dlho a veľa toho v hlave neostalo.

  Na konci semestra bol jeden zápočet a učenie na neho bola slušná sranda, lebo bol naraz v jeden týždeň s patfyzkou, pre niektoré skupiny dokonca len o deň neskôr ako zápočet z patfyz, takže na učenie nebolo veľa času a človek ani nevedel čo od toho zápočtu očakávať, nakoľko zo zahraničných študentov zubárov si na opravný zápočet nacupitali všetci do jedného. Ja osobne som mala z toho neskutočný stres, hádam jediný zápočet, ktorý som zle prežívala a stresovala sa na úrovni stresovania na skúšku. Hore som bola už o 4tej ráno a v mysli mi chodili scenáre ako si všetko posuniem, nebudem sa stíhať učiť na opravný zápočet, lebo ešte nás čaká patola a iné hrozivé scenáre. Zápočet nakoniec prekvapil, veľká väčšina ho spravila a stresovanie nebolo úmerné náročnosti zápočtu. Našťastie.

A čo sa naučíte na mikrobiológii? Celkovo by som povedala, že kopu detailov, ktoré mi podľa mňa nebude treba. A niečo podstatné? Viem zopár antiobiotík, mám aký taký prehľad o diagnostike baktérií a vírusov, miestami sa mi vynorí pár spomienok akými antibiotikami liečiť baktérie, ako sa stávajú rezistentné na dané ATB, čo je minimálna inhibičná  koncentrácia a ako to vplýva na rozvoj rezistencie na ATB. Pre bežného človeka jednu nepochopiteľnú vec - vírusy sa antibiotikami neliečia, teda sú naprosto zbytočné. Toto väčšina ľudí fakt nechápe. Na vírusy tu máme acyklovir. Niečo málo mi ostalo z delenia vírusov, a že varicella a variola nie je jedno a to isté. A chvíľu som vedela čo to k hubám a parazitom. Určité veci dúfam v hlave ostanú a potom je tu značne veľká časť informácií, ktoré som s radosťou hneď po skúške zabudla.

Rezistencia proti antibiotikám....skúste vysvetliť okoliu, že tie ATB sa majú fakt dobrať celé a nie prestať ich užívať len čo je im lepšie, lebo MIC je MIC.

 No a učenie na skúšku bolo jedno veľké zúfalstvo. Otázok je dokopy 96, skladá sa z troch blokov: 1. blok z 32 otázok zo všeobecnej mikrobiológie, 2.blok z 32 otázok zo špeciálnej mikrobiológie a 3.blok z 32 otázok vírusy, parazity a huby. Najhorší bol práve tretí blok, nakoľko sa počas semestra venovala mizivá časť výučby tejto problematike. Aj to bol najhorší postrach pre nás ako študentov a sama som sa hrozila čo vlastne viem a čo si potiahnem. Kým prvé dve časti sa akosi dali, v prvom bloku sa vyskytli aj fakt pekné otázky, druhému bloku sme sa venovali počas semestra, tak to nebolo až také zlé. Avšak naučiť sa vírusy bol boj a hneď po naučení to človek zabudol, o zadelení do čeľade, rodu a špecifickej diagnostike ani nehovorím. Vlastne som z toho bola slušne zúfalá. Stále si nechám pár dní pred skúškou na opakovanie, a tu akosi nebolo čo opakovať, lebo som sa všetko učila od znova. Zúfalstvo z tých riadkov vyčíta ten, kto má za sebou túto skúšku a vie ako sa krásne všetko pletie, nehovoriac o hepatitídach a herpes vírusoch. Tie boli topka. Huby to som nemala poňatia o čom sa tam točí, iba mi to pripomenulo moju učiteľku z biológie na gymku, ktorá mi raz ironicky prehodila po mojej sťažnosti načo sa učíme blbosti o hubách "veď počkaj, ty sa k tým hubám ešte vrátiš a spomenieš si na mňa". Áno, žiaľ, spomenula som si. Až priveľmi dobre. Celkovo som mala na skúšku asi 2 týždne, takže som sa snažila počet otázok vydeliť počtom dní, plus nejaké tie dni na opakovanie, ale nikdy sa mi nepodarilo presne dodržať plán a ani v tomto prípade mi to nevyšlo. 

 Samotná skúška taká zlá nebola, mala som šťastie a Božiu milosť ako na otázky tak na skúšajúceho, a šla som na prvý možný termín čiže ešte mali skúšajúci chuť a náladu na naše študentské hlúposti, ktoré občas každý z nás vysloví na skúške. Že som si poplietla otázku a začala som rozprávať o inej než akú som si vytiahla je druhá vec, ale celkovo som zo skúšky odchádzala z dobrým pocitom.

  Rada na záver: učte sa, nezúfajte a verte, že to zvládnete. Skúšku nepresúvajte aj keď máte pocit, že absolútne nič neviete, ono vás to v danú chvíľu zvykne osvietiť (väčšinou) Skúste ísť na prvé termíny, vtedy sú ešte v dobrom naladení, ešte zhovievaví k našim chybám. A hlavne sa pri čakaní pred skúškou nedávajte do reči s ľuďmi, ktorí si ešte opakujú učivo a vyťahujú veci, ktoré ani nemáte šajnu, že boli v otázkach. Seriózne nie, zničí vám to psychiku.

Literatúra: Poznámky z Kosmaltu, tri diely - 1 až 3. blok, vytlačí vám to pán v tlačiarni na Kosmalte. Prípadne iné vypracované, ktoré si niekde zoženiete. Napr. na Burze LF UPJŠ. A kniha Votava. Ja som síce pozerala aj do Bednára, ale podľa niektorých je Votava lepšia. To už je na vlastnom uvážení, čo sa komu ako páči.

Tretí ročník

  Dlho tu nič nepribudlo, ani nie tak kvôli času ako kvôli chuti. Takže hneď na úvod, blog síce zanedbávam, ale pár nových informácii tu pribudne.

  Piaty semester ubehol rýchlo. Priveľmi rýchlo, až mám pocit, že som sa nestihla spamätať. A podľa mojich pocitov bol aj iný ako predošlé. Bol pokojnejší, menej zabijácky ako napríklad tretí semester s anatkou, histolou a biochemkou dokopy. Či bol ľahší učivom to neviem, ale rozhodne som si zvykla, menej sa pred zápočtami stresovala (okrem mikrobiológie, ale to je na iné rozprávanie), viac sa flákala. Rozumej počas 6 hodinových páuz medzi cvikami a prednáškami behala kade tade a robila všetko možné len sa neučila. Zápočtov bolo aj pomerne menej ako v druháku, s lepšími časovými odstupmi a celkovo mi to prišlo menej náročné.

A teraz k predmetom:

Patologická anatómia

  Okrem toho, že daný ústav nevie zverejniť sylaby na stránke školy a museli sme si ich fotiť z nástenky, má tento predmet neskutočne dlhé cviká a celkovo nemôžem povedať, žeby ma predmet nejak zaujal. Na cvikách je to celé o histológii len v iných odtieňoch. Keďže je to patológia, tak by ste tam mali vidieť ochorenia (nevidíte, rovnako ako ste to nevideli na histológii, na tom sa fakt nič nemení), akurát počas semestra nie je kolokvium. Obrázky sú totiž zahrnuté do zápočtového testu kde z 50 otázok máte 10 obrázkov, kde od vás chcú určenie. Takže v princípe pátrate čo máte vidieť v mikroskope, fotíte si preparáty a ak máte rozum rovno si ich aj označíte číslom, nech doma zas nepátrate čo vlastne vidíte. Nie je to také prísne a obmedzené ako na histológii, nemusíte behať pozerať na sklíčka po cvikách, stačia fotky. Čo sa týka samotnej patológie odporúčanou literatúrou je Mohan. Taká zabijácka veľká kniha, ktorá má vzhľadom na svoju veľkosť a váhu absolútne nekvalitný obal, ktorý brutálne rýchlo zničíte a nie vašou vinou. Plus preklad je otrasný... chýbajú tam slovesá, v niektorých slovách sú zlé koncovky a veľmi veľmi ťažko sa číta. Že je to najobsiahlejšia a najlepšie spracovaná kniha dostupná na patológiu je vec druhá. Za mňa je to hrozná kniha, ale keďže z nej sú zápočty, nedá sa nič iné robiť ako sa z nej učiť, žiaľ.

"Milovaná kniha"

   Zápočty sú tri za semester a keď si myslíte, že celú knihu za rok neprejdete omyl. Prejdete. Na jeden zápočet je totižto najmenej 135 strán plus okolo 35 preparátov. Aj s teóriou k nim samozrejme. Najhorší bol zápočet z cca 220 strán, to bolo fakt hodne veľa a bol problém to len prečítať nieto sa to naučiť. Napriek času, ktorý som tomu venovala som nemala pocit, že to viem a budem vedieť. A myšlienka na skúšku má úprimne desí už nejaký ten čas. Na posledný zápočet sme mali 135 strán a cca 4 dni, to bol masaker a prinieslo to veľmi veľa zúfalstva. Síce som ho spravila, le keď sa ma spýtate na niečo z danej témy neviem ani ceknúť. A treba vziať do úvahy, že hranica na prejdenie je 70%. Čo je oproti 60% dosť veľa a mnohým ľuďom to ublížilo. Podľa pani prednostky to budeme vedieť lepšie s vyššou hranicou, akurát ja si to nemyslím, iba to pridalo na strese. A mať pri priemere 75% zo zápočtov Ečko je dosť kruté. Zvlášť ak na iných školách je Ečko za 51% ...ale to len tak na pohundranie.

Chronická venostáza v pľúcach 

  Počas roka, ak máte šťastie sa dostanete na jednu – dve pitvy, ale o tom sa rozpisovať nebudem. Treba si uvedomiť, že v tretiaku sa okrem pitiev dostanete aj do nemocnice k pacientom a podpíšete zopár papierov o mlčanlivosti. Takže si treba dávať pozor aj čo kde poviete, aby ste sa nedostali do problémov.

  Toľko k predmetu, ku ktorému som láskou nezahorela, ani nezahorím a dúfam, že sa ho úspešne zbavím. O prednáškach nepíšem, nakoľko som sa na nich nejak často (takmer vôbec) nevyskytla a preto ich neviem posúdiť, ale za mňa nakoľko nie sú povinné a nebavili ma, tak ma tam nikto nedostane.

Patologická fyziológia

  Predmet o niečo krajší, zaujímavejší a znesiteľnejší ako patológia. Možno to bude tým, že sme mali super cvičiaceho, ktorý bol o dosť osobnejší ako iní profesori, vie zavtipkovať a celkovo sú cvika s ním veľmi príjemné. A samotný predmet mi príde viac logickejší. Kým patola je čisto o biflení podľa mňa, tak tá patfyzka má predsa len viac logiky a menej biflenia. 

Naša kniha

  Zápočty sú samostatná kategória. Pozostávajú z dvoch častí a to zo zaškrtávania správnych a nesprávnych odpovedí a doplňovacej formy. Na správne a nesprávne odpovede dostanete mriežku, kde pod abcd píšete buď S alebo N, podľa toho či je odpoveď pravdivá alebo blud. Ak si myslíte, že je to ľahké omyl. Niekedy vážne neviete či je to S alebo N a skončíte na štýl "tipos bingo". Respektíve často. Ale zatiaľ som nepočula o nikom kto by túto časť nespravil, aj keď tie odpovede sú fakt zaujímavé a ja neviem odkiaľ sa učiť, aby som na tie otázky poznala odpoveď. Druhá časť je tiež zaujímavá. Máte cca 5 okruhov, na ktoré sú otvorené otázky a napriek mojej snahe napísať tam čo najviac som sa k lepšiemu ako Céčku nedostala. Takže neviem čo všetko by tam chceli na Áčko. Túto časť sem tam niekto failne, ale dá sa opraviť. Avšak zo zápočtov bežne odchádzate s divnými pocitmi, že ste to nespravili a o čom to vlastne bolo. 

A kniha na letný semester

  Prednášky sú povinné na 50%. Sú dlhé, nezáživné a nudné, teda podľa mňa.  Nedali mi nič, iba som si ich odsedela. Len čo som mala povinnosť splnenú som odtiaľ zmizla.

Interná propedeutika a chirurgická propedeutika

  Obe predmety, ktoré reálne majú dočinenia s medicínou, nemocnicou a pacientmi. Konečne budete mať pocit, že viete prečo ste na tú školu šli. Cviká prebiehajú v nemocnici, cvičiaci sú lekári a podľa toho koho vám pridelia budete mať lepšie alebo horšie cviká. My sme mali napríklad lepšiu internú, ale slabšiu chirurgiu. Na konci semestra sa píšu zápočty, nič hrozné a nič nespraviteľné. Inak veľmi pohodové predmety, kde netrpíte, chodíte za pacientami, niečo sa naučíte. Samozrejme treba vám lekárske oblečenie, prezúvky a fonendoskop. Ale pripravte sa, že väčšinu času v ňom nebudete počuť to čo máte. Ak budete na chirurgii na dobrom oddelení dostanete sa aj na operácie, ale to zas závisí od lekára, ktorý vás dostane. Obe predmety sú ukončené skúškou, chirurgia bola tá príjemnejšia, interná náročnejšia, zvlášť na informácie. Ale rozhodne sú to jedne z tých príjemnejších skúšok. 

O mikrobiologickom zle bude samostatný článok + ako sa zo skúšky nezblázniť.

Biofyzika a biológia

Ahojte,

  rozhodla som sa spísať vám informácie ohľadom predmetov ešte z prvého ročníka. Keďže veľa vecí sa na Ústave lekárskej biológie zmenilo informácie mi spísala kamarátka, ktorej za to veľmi krásne ďakujem.

Biofyzika

    Pre mnohých strašiak a myslím, že oprávnene. Prednášky sú dlhé, nudné a priam nekonečné, obsahovo vám to veľmi veľa nedá (podľa môjho názoru, ale stále sa nájdu jedinci, ktorí prednášky zbožňujú). Nasledujú cvičenia, na ktorých robíte praktické veci (napr. EKG, ultrazvuk), doma spíšete protokoly (uprostred roka sa rozhodli, že ich nemôžeme spisovať na vopred predtlačený vzor, ale musíme ich písať ručne). Ako je to teraz netuším, no pokiaľ nemusíte zbytočne z toho nerobte kaligrafické ozdobné papiere a skúste tomu venovať čo najmenej času, radšej ho venujte anatke. 

  Na začiatku cvík sa píšu krátke testy 2 otázky x 4 možnosti (odpovedí môže byť viac ak si správne pamätám), ale nie je nič strašné, rovnako ako zápočet, ktorý sa píše niekedy koncom novembra.

  Horšie je to už so skúškou. Otázok je 255 plus mínus, zvykne sa to o pár otázok zmeniť.  Je to ťažké, je ich veľa a ako sa učiť sa vlastne ani nedá povedať. Ja som prvých pár dni prešla 6 otázok denne, potom zistila, že nestíham a skončila som pri opakovaní 45 otázok za deň. Ako sa to dá a ako som to spravila neviem, len viem, že pri tom predmete som bola zatiaľ najzúfalejšia, že sa to nedá naučiť a toľko otázok už vôbec nie.

  Ak túto skúšku nespravíte a budete ju prenášať, musíte myslieť na to, že počas druháku zimného skúškového vás čaká kombinácia anatómia a histológia, ktoré sú dosť náročné a jednu z tých skúšok nestihnete, ak budete opakovať skúšku z biofyziky ( pretože buďme úprimní nezadarí sa všetko na 1x a niekedy pri neskutočnom nešťastí nespravíte ani jednu a tak si leto pokazíte dvoma skúškami, čo je psychicky aj fyzicky náročné). Takže sa na tie otázky nevykašlite, otázky si prejdite, predpovede starších sú nie vždy pravdivé a páni skúšajúci radi prekvapia. Skúšku nepodceňte, verte mi, že ak ju spravíte a zbavíte sa jej bude vám oveľa lepšie a na leto si ju nechávajte len ak je na to vážny dôvod. Kebyže ste pred skúškou mali nejaké otázky, pokojne napíšte.

Biológia (spísaná kamarátkou)

  Ak si myslíte, že prijímačková biológia bola ťažká, bude to ešte horšie!  Nie, nechcem Vás strašiť. V mojom prípade to bol jeden z obľúbených predmetov, keďže biola bola moja srdcovka už na gympli, až kým neprišiel letný semester.

  Kým sa dostanem k letnému semestru, oboznámim Vás s tým, o čom bol ten zimný. Na cvikách sme robili zväčša s mikroskopom, pozorovali sme preparáty, v celku to bola pohodka. No okrem toho si  pamätám aj niečo záživnejšie, napr. to ako sme izolovali DNA z kiwi. :D Na prednášky som chodila  zo začiatku, no keď som zistila, že sa nestíham učiť na iné predmety, tak som od toho upustila. Samozrejme, nebol to hlavný dôvod. Na medicíne zistíte, že čas pre seba je vzácny, tak prečo si ho zbytočne vypĺňať prednáškami, ktoré nie sú povinné.  

  V zimnom semestri musíte absolvovať 2 testy, ktoré nie sú vôbec náročné. Podmienkou bola 60 % úspešnosť z každého testu. Testy boli robené na prijímačkový štýl. Mali ste 4 možnosti, z ktorých správne boli konkrétne 2. Čo si pamätám, tak na prvom teste viac ľudí pohorelo, pretože to zobrali na ľahkú váhu. Nenaučili sa dataily, ktoré sú v biole alfa-omega, čo je môj názor.  

  Spomínaný letný semester bol pre mňa utrpenie, keďže počítanie genetických príkladov nie je nič pre mňa. No prežila som to. Na cvikách treba dávať pozor, počítať príklady a neflákať to ani so zapisovaním postupov. Viem, že v niektorých skupinách počítali takmer všetko, čo bolo v pracovnom zošite, v iných zas len niektoré príklady.

  Ak Vám to nepôjde, tak ako mne, nebojte sa požiadať o pomoc spolužiakov, ktorým to páli viac (ako Vám), alebo ak sa hanbíte, je tu možnosť konzultácie na ústave biológie, kde vám určite pomôžu.

  Aby ste sa mohli dostať ku skúške, musíte získať celkovo 20 zo 40 bodov, čo sa dá v pohode nazbierať. Témy na skúšku sú zverejnené na našej stránke, kde nájdete aj všetky informácie o hodnotení, podmienkach a pod., nielen k biológii, ale aj k iným predmetom. 

  To ako dlho sa treba učiť na skúšku je veľmi individuálne. Mám spolužiakov, ktorí to prešli za dva dni a spravili to. Ja som sa učila cca. týždeň. Rozdelila som si to tak, aby som stihla všetko prejsť a mala deň-dva rezervu. V skutočnosti to vyzeralo tak, že prejsť som stihla všetko a opakovanie som stihla cestou vlakom. Ak sa naučíte podstatu ku každej téme, tak skúšku máte zaručene spravené. No a potom sa môžete tešiť na prázdniny tak ako ja, keďže to bola moja posledná skúška v prváku! 😊

  

Lekárska biochémia

  Snáď najnenávidenejší predmet ročník, postrach a pliaga študenta, prinášajúca bezsenné noci plné zúfalstva, či neschopnosť natrepať toľko vzorcov do hlavy. Zápočty v ideálnom čase, kedy mozog študenta už len z princípu nepracuje (raz bol o 18:30), zásadne v iný deň než prednáška, aby sme náhodou neboli ukrátení ani minútku času z prednášok. No nemiluj ten predmet (dúfam, že v tej vete každý odhalí nádych irónie).

Stavy zúfalstva

  

  Tento predmet vás potrápi jednak prednáškami, ktoré nie sú síce povinné, ale je fajn pre vývoj udalosti na ne chodiť.  Sem-tam tam padne informácia, ktorá vás zachráni na zápočte. Ak tam však pôjdete rátajte s tým, že do hlavy sa vám navždy zaryjú slová „Mlááááádež“ jednej z profesoriek spadajúcich pod označenie obávané Double M a takisto jej obľúbené frázy, kedy tým čo sedia na prednáške rozpráva aké je zlé, že ignorujú prednášky (hlbokú logiku tohto som nepochopila, nakoľko sa tieto slová aj tak nedotknú tých, ktorí tam nie sú). Takže dochádzka na prednášky na vlastné riziko a zodpovednosť. Prednášky sú zverejnené po prednáške, niekedy až tesne pred zápočtom, takže je na vás, aby ste si spravili poznámky (pre vaše dobro samozrejme). Na zápočty je vhodné sa učiť z prednášok + Dobrota (úžasná momentálne už zelená hrubá kniha, ktorú v prípade ohrozenia môžete použiť ako zbraň).  Poradiť ohľadom toho ako sa vlastne vhodne pripraviť na zápočet  to vám povedať neviem. Aj keď sa neviem ako budete učiť, stále vás tam niečo prekvapí. Vo všeobecnosti by som odporúčala nekašľať na vzorce, vedieť cykly a ich prepojenie s inými cyklami, sem tam niečo klinické a enzýmy + ich zaradenie to triedy. No a samozrejme nestratiť nervy, keďže je toho veľa a veľmi zle sa to učí. A nenechať sa odradiť, keď zistíte, že pri niektorých otázkach nemáte páru kde to bolo. Je to proste biochémia. A poriadne čítajte zadanie.

Pocity pri učení sa biochemky

Cvičenia

  Na cvičenia si prineste čo vám nakáže daný cvičiaci. Niektorí vôbec nechcú, aby ste Dobrotu vliekli, iní áno, majú aj rôzny spôsob skúšania, ale na ten sa pripravte. Buď písomnou alebo ústnou formou preskúšavaní budete. Plus si pred cvikom prejdite zadanie protokolu na daný týždeň a zodpovedajúce informácie k tomu. A vytlačte si z portálu protokoly, do ktorých si budete písať hodnoty a vyhodnotenie. Pamätajte si, že záver má byť krátky a jasný. Eseje tam od vás nikto nechce (ale takáto múdra som až teraz :D prvý rok som tie eseje do záveru písala). Prichystajte sa na dve kolokvia – to jest praktické skúšanie z daných cvičení, ktoré ste cez rok robili. Jedno je v zime a druhé v lete pred skúškou. Aj odtiaľ sa dá lietať, takže majte spracované protokoly, naučte sa prečo ste daný pokus robili, načo to slúži, aké sú hodnoty pre dané ochorenie atď. V celku ak nemáte strašného cvičiaceho dá sa to prežiť.

 Skúška

  Na to, aby ste šli ku skúške musíte úspešne spraviť 5 zápočtov ( 2 v zimnom semestri a 3 v letnom) a 2 kolokvia. Potom vás ešte čaká a takmer neminie ( jedine, že ste megamozog a máte zo všetkých 5 zápočtov priemer 86%) písomná časť skúšky, ktorá je tiež veľmi náročná. Čaká vás 25 úloh na 45 min, čo je celkom slušný masaker. Odporúčanie: urobte najprv úlohy, ktoré viete a zbytočne nestrácajte čas pri veciach, ktoré vám nič nehovoria. Zadanie si dôsledne prečítajte a hlavne si skontrolujte či ste odpovedali na všetko čo sa vás pýtajú (je blbé stratiť body len preto, že ste nedočítali zadanie a máte síce vzorec a produkt, ale enzým nie. Platí, že každý bod je vzácny). Na prejdenie testu na 60% potrebujete mať správnych 15 úloh. A potom sa pripravte na 3 hodiny pekla, pretože testy sa opravujú dlho a vy zatiaľ budete na chodbe čakať na svoj ortieľ v strese a paniky, či vôbec idete na ústnu skúšku. Test od testu sa líši, v jednom môžete mať kopu vzorcov, v inom zase kopu otázok z enzýmov a ďalší bude čisto teoretický. Takže sa nedá povedať na čo sa treba zamerať. Hlavne sa pri pohľade na prvú stranu zo 4 nedajte odradiť. Spravte čo najlepšie to ide. A potom sa modlite, aby vám to vyšlo. Spolu s etérickou polovílou sme si tie tri hodinky čakania „užili“. Počas nich sme vystriedali hádam všetky stavy zúfalstva, stresu, beznádeje, kde na konci bola posledná kvapka nádeje, že to predsa len máme a ideme na ústnu skúšku. A po úspešnej ústnej skúške sme ani neverili, že to máme a celé to peklo je za nami. Eufória bola neskutočne veľká a fakt, že od toho máme už pokoj ťažko uveriteľný.  

Vážne...veď je to ľahké a logické. Tu príde substrát a tu je z neho produkt a zapojí sa....alebo posaďte sa na prednášku a po chvíľke máte pocit, že ste blbec.

  Na ústnu skúšku je 150 otázok, čo je krásne zúfalstvo a počas učenia budete mať pocit, že sa to všetko ani nedá naučiť. A budete mať pravdu, lebo vážne to nejde. Naučte sa základ, všetky dôležité cykly, pointu daného cyklu, čo nám hovorí, prepojenie s iným cyklom, ochorenia, hodnoty daných látok,  využitie v klinike (to budete vedieť z cvík). Celkovo je toho veľmi veľa a nezapamätáte si všetky enzýmy, ani ako za sebou idú reakcie, bude to boj. A to, že pred skúškou máte pocit, že neviete ani mäkké f, na to sa vykašlite. Aj s týmto pocitom sa tá skúška dať. Rátajte však so zmenou ohľadom skúšania. Kým na ostatných predmetoch je jeden skúšajúci, na biochémii sú dvaja. Jeden hlavný, ďalší prísediaci. Ale nezľaknúť sa, hlavné je napísať test, dobre si potiahnúť otázky, hlavne nezložiť ak vám nesadne otázka a skúsiť sa vykecať. Aj keď to bude vaše ego bolieť, že ste tú otázku dobre nevedeli, prípadne že vás na konci vyhodia, mne sa doteraz vyplatilo nezdrhnúť, ale skúsiť čo to dá. Že výsledná známka nie je Ačko, Bečko, na to sa vykašlite. Pokiaľ nedostanete dve písmenká Fx, je to jedno. Hlavné je mať to za sebou. Táto škola nie je o egu, ale práve o pokore, pádoch, sile pokračovať ďalej, disciplíne a o tom čo každý volá inak: Božej milosti či šťastí. Dôležité je nevzdať sa.

  A čo ešte k biochémii? Pevné nervy, odolný zadok, veľkú bielu tabuľu, na ktorú budete písať vzorce a nezdolného ducha.

Odporúčaná literatúra: Lekárska biochémia - Dušan Dobrota
Seminárna kniha - Mareková 

Elektronický zápis - Návod

 píšu v dokumente o Elektronickom zápise, ktorý nájdete tu: https://www.upjs.sk/lekarska-fakulta/informacie-pre-studentov/studium/

Ak si to neprečítate môže sa vám stať, že miesto Bečkového predmetu budete mať Cečkový a budete vypisovať na študijné, aby vám otvorili znova zápis. A to veru nechcete....

Ak ste neurobili skúšky a prenášate ich, musíte si tieto predmety znova zapísať. Postup je nasledovný - znova kliknete na plusko pri predmetoch, kliknete na Ačkové Povinné predmety, stlačíte obálku, dáte pridať predmet zo študijného plánu. A následne zmeníte rok na ten, v ktorom je predmet, ktorý potrebujete znova zapísať. A už len kliknete na predmet a dáte OK.

Histológia ako prechádzka ružovou záhradou

  V prvom ročníku letnom semestri to bol predmet vcelku príjemný, horšie to bolo v druhom ročníku, kedy to bolo naraz s ostatnými hlavnými predmetmi a to už také príjemné nebolo.

Kým v prvom ročníku boli tie cviká dlhé a človek mal chuť sublimovať, tak v tom druhom pri čase cvika 3 hodiny a 15 min sme sa mali chuť odstreliť. Proste nekonečne dlhé cvika. Takže ak na facebooku vidíte fotky ľudí spiacich za mikroskopmi, tak nejako sme vyzerali my. Bežne sme očami posúvali ručičky hodiniek, ja sama som raz mala nápad počas toho ako cvičiaca odišla, presunúť ručičky na hodinkách o polhodinu.

  Na začiatku cvika sa píšu testy. Koľkokrát, ako často a z čoho závisí aj od cvičiaceho. A ako sa vám bude dariť takisto. Ja som v prváku histolku mala rada, dobre sa mi učila, cvičiaci mi vyhovoval a testy som zvládala. V druhom ročníku prišiel zlom, na cviku som sa hrozne nudila, detaily mi nešli do hlavy a bojovala som s tým predmetom viac ako s anatkou. Testy som písať nevedela, nemala som páru na čo sa upriamiť a ku koncu som ťahala percentá, aby som naškrabala aspoň 60%. Takže veľmi závisí ako vám sadne cvičiaci. Rátajte znova s dvoma kolokviami, jeden v prváku v letnom semestri, ďalšie v zimnom semestri druháku. Na cvika si pozháňajte zo skriptárne za asi 10 eur pracovný zošit na histológiu, peknú zásobu odtieňov ružovej a fialovej (nie je odveci mať aj modrú) a pracujte na svojich umeleckých schopnostiach. Spočiatku sa to nebude podobať ani na to, čo je pred vami na tabuli nakreslené učiteľom a už vôbec nie na to čo vidíte v mikroskope. Teda ak vidíte. To, že prvý semester nemáte páru čo vidíte, to vôbec nevadí. Dostanete sa do toho. Ak nie počas semestra na kolokviu pod tlakom a stresom určite. Moja dobrá rada je, okrem zapísania si vecí podľa zoznamu čo máte vidieť si pokojne dopíšte svoje poznámky, čo hovorí cvičiaci, či čo máte vidieť a hľadať vlastnými slovami. Pred kolokviom sa vám to zíde. Plus hľadajte záchytné body podľa čoho spoznáte, že je to daná štruktúra a nie iná. A neverte slovám, že sa to dá rozpoznať už na sklíčku. Pekne sa pozrite pod mikroskop, nie vždy sú rovnaké preparáty a často vás to môže len pomýliť. A verte mi, že krúžkov budete mať na sklíčku veľa a pod mikroskopom zistíte, že sú to rôzne štruktúry.

  Prednášky sú povinné na 70%, takže môžete neabsolvovať zhruba 3x prednášku. Poznámky si tlačte vopred a dopisuje si do nich veci. Prípadne si noste notebook a zapisujte do neho. Nesnažte sa však stíhať všetko písať ručne a od začiatku po koniec, niekedy v polovici prednášky vám buď odpadne ruka, alebo nebudete stíhať. Vlastná skúsenosť. Ale prvý semester bol môj zošit z prednášok krásny. 

  Na konci letného semestra prváku vás čaká jeden zápočet a kolokvium. Na zápočet sa učte hlavne z prednášok. Na konci zimného semestra je kolokvium, zápočet už nie je.

  Pred skúškou musíte mať 60% z testov na cvičeniach, spravené kolokvium, následne máte test a ak ho úspešne spravíte, idete dole na ústav, kde prebiehajú cvičenia a tam sa ústne skúša. Ak máte také šťastie ako ja bude vás skúšať obávaná Double M. Keďže som anatku nespravila na 1x a skúšku nemala kam presunúť, mala som oveľa menej času na skúšku a učila som sa pod riadnym tlakom. Keď som sa po úspešne spravenom teste dostala k obávanej profesorke mala som chuť zdrhnúť ešte skôr ako som si potiahla otázky. Mala som pocit, že po toľkých dňoch učenia a ešte u nej to nemám šancu dať. Som vďačná spolužiačke, ktorá ma cez messenger ukecala, že mám ostať a zabojovať. Aj keď asi pri žiadnej skúške som nebola taká odovzdaná osudu ako pri tejto, nakoľko som niektoré otázky nemala ani len prečítané, takže by som o nich necekla ani slovko. Plus vidieť ako pred vami vyhodila 3 študentov a vy ste 4-tý v poradí, čakáte 3 a pol hodiny je záťaž na psychiku a fakt som si nemyslela, že odtiaľ odídem s iným písmenkom ako Fx. To, že som skúšku nakoniec u pani profesorky dala, po tak krátkom čase na učenie aký som mala a na 1x je pre mňa doslova zázrak. Bola som prvá, ktorej v ten deň dala spraviť skúšku. Z toho vyplýva – hlavné je nevzdať sa. Test nie je v porovaní s testom na biochémii žiadny masaker, v pohode sa dá zvládnuť a na ústnu skúšku odporúčam prejsť si hlavne embryológiu. Mne osobne sa neskutočne ťažko učila, ale sú aj takí, ktorí ju milovali. Je to veľmi individuálne, ale na rozdiel od všeobecky (letný semester prváku - základ do histológie, farbiace techniky, všetky druhy tkanív)  a špeciálky (jednotlivé orgány detailne), embryológii je na prednáškach venovaná veľmi malá pozornosť a na cviku žiadna, takže je to prakticky samoštúdium a dá sa na tom pohorieť. Ku ostatným otázkam odporúčam vedieť základ, obkecať danú otázku a nečakať, že sa skúša len z otázky, ktorú si potiahnete. Pokojne sa vám môže stať, že budete počas skúšania preskúšaní námatkovo z viacerých tém.

  Celkovo musím k histológii povedať, že síce sa ružová javí ako farba dobrých, sladkých a milých vecí, niečo také od histolky nečakajte. A berte do úvahy, že potrebujete istú dávku abstraktného myslenia, aby ste si domysleli čo máte v mikroskope vidieť. Využite pred kolokviom príležitosť zapísať sa na mikroskopy a so spolužiakom si navzájom dávajte preparáty a skúšajte sa. Veľmi vám to pomôže, aj keď sú aj takí, ktorí tam ani nepáchli a pritom skúšku spravili. Zas to závisí od vás a aký ste študijný typ.

Keď vidíte v preparátoch všetko možné, len nie to čo máte....

   

  Prajem veľa zdaru pri prechádzke ružovou záhradou histológie.

Na záver pár vychytávok - úžasná stránka ak nestihnete mikroskopy, alebo sa chcete učiť doma: http://160.94.138.53/index.html  (ináč sa dá nájsť ako Histology Guide a na ňom sa preklikáte na Slide box a vyberiete si obrázok, ktorý potrebujete. Veľmi nápomocná stránka)
Prednášky sú na portály, stiahnite si ich, vytlačte a dopisujte do nich.

Odporúčaná literatúra: Funkčná histológia - Konrádová
Histológia - Mechírova
Embryológia - Kapeller

Zlatá bodka na záver - obrázky, ktoré si Éterická polovíla kreslila pri učení sa na skúšku. Tu vidíte, že kreativite a fantázii sa ani na medicíne hranice nekladú.

Vývoj embrya

Pľúca novorodenca

Embryo 

Faryngálne vačky 

Placenta

Cortiho orgán

Placenta

FAQs pre prvákov

Ahojte,

rozhodla som sa uverejniť odpovede na najčastejšie otázky, ktoré mi chodia mailom, pretože si myslím, že si ich kladiete viacerí. Dúfam, že budú nápomocné.

Je potrebné sa začať učiť už teraz? 
Nie, a už dupľom nie. Šetrite si sily na semester. Uvidíte bude toho veľmi veľa, budete sa učiť toľko, že vám to polezie na nervy a budete túžobne spomínať na prázdninové nudenie sa. A ako zvládnete semester závisí aj od vašich duševných síl a ako dobre ste oddýchnutí. Nie je nič lepšie ako oddýchnutý mozg, čistá hlava a entuziazmus. Plus verte mi, že ako sa učiť napr. anatómiu budete pár týždňov zisťovať, pretože budete mať pocit, že sa to všetko nedá naučiť. Takže aj keby ste sa teraz začali učiť, do prvého cvika to zabudnete. Nebojte sa ono to toho 17tého príde. Učenie si na vás počká...

Všebecná otázka ubytovanie - intráky
Najlepší intrák - Medická, ale tam ubytovavájú až od druháku, v ojedinelých prípadoch, keď majú voľné miesta ľudí, ktorých vezmú na medicínu na odvolanie, teda až v septembri.
Pražská - vraj lepšia ako Kosmalt, hlavne vybavením. Pre prvákov asi najlepšia.
Kosmalt - blízko pri škole, ale nič moc. Druhá možnosť po Pražskej.
Jedlíková - ďaleko od školy, nie práve najlepší výber.
No a potom máte na výber byt, veľa ponúk nájdete aj tu: Burza LF UPJS na facebooku

Knihy
V článku Medičkin sprievodca nájdete knihy do prvého ročníka pre VL. Nižšie pridávam aj knihy pre zubárov :)

Anatómia: 

Čihák 1,2,3 / Mráz 1,2 - čo komu vyhovuje

Anatómia trupu a končatín - pre študentov zubného lekárstva - upjš

Neuroanatómia pre psychológov

(Neuroanatómia - Kluchová) 

Orandžová knižka - štruktúry

Histológia:

Histológia - Konradová

Embryológia - Kapeller 

Chémia

Chémia- Guzy

Biochémia- Dobrota 

Biofyzika: 

Biofyzika - Hrazdira + nová česká kniha

Latina: 

Terminológia latina medica 

Biológia: 

Humánna biologia 1,2 

Propedeutika: 

Propedeutika zubného lekarska- Minčik 

(Morfológia a kreslenie zubov) 

(Propedeutika- Slavik)

Ku knihám odporúčam počkať si v knižnici čo vám dajú a až potom kupovať k čomu sa nedostanete, resp. čo sa vám dostane v nepoužiteľnom/šalátovom vydaní. Ak máte radi nové knihy a chcete si do nich značiť, potom je lepšie kúpiť si vlastné. Ale rozhodne sa vám všetko kupovať neoplatí, takže odporúčam počkať čo a ako v škole a v knižnici.

Kredity 

Veľa z vás sa pýta na počet kreditov, ktoré musíte mať. Potrebujete mať každý rok 60 kreditov. V prvom ročníku to činí 58 povinných a 2 kredity za povinne voliteľný predmet. Odporúčam dať si telesnú výchovu, musíte ju mať jeden rok, tak či tak, takže vám v prváku krásne sadne kreditovo. Nie je potrebné si dávať nič z výberových tzv. C predmetov. Je toho dosť aj bez nich. Jedine, žeby ste boli veľmi premotivovaní.

Jazyky
V druhom semestri prvého ročníka máte možnosť voľby medzi medicínskou angličtinou/nemčinou a tuším ruštinou. Je na vás čo si vyberiete. Ak je vám milšia nemčina, bežte na ňu. A nestresujte nad týmto predmetom. Patrí k tým ľahkým, nie stresujúcim. Skúška je písomná a z učiva, ktoré sa preberalo cez rok a ide hlavne o slovnú zásobu a medicínske termíny v angličtine. Plus rátajte s jednou prezentáciou na tému z medicíny, ktorú potom musíte odprezentovať. Zas nič strašné, zbytočne si nad tým nelámte hlavu a nestresujte, aj keď viem, že niektorých to desiť vie.

Štatistiky prijatia
Ľudkovia, nemám páru koľko nás je v ročníkoch, nieto aká je štatistika prijatia na tento rok. Hranica sa tuším tento rok posunula na 663 bodov (2018/2019)

* niektorí z vás mi píšu aj ohľadom prijímačok na iné školy. Fakt som sa do Brna neučila nejako extra, do Ostravy už vôbec nie, takže si myslím, že vôbec nie som kompetetná osoba na tieto otázky odpovedať a radiť. Ale určite je kopec ľudí z týchto škôl, ktorí píšu blogy a na vaše otázky vám radi odpovedia.

Plus som k blogu spravila aj instagramový účet, takže v prípade otázok mi pokojne môžete napísať aj tam: https://www.instagram.com/medgirl_lf/ alebo si ma jednoducho nájdite ako Med girl

A áno, znova som zmenila dizajn blogu. Nejak ma to baví raz za čas zmeniť a vážne neviem sľúbiť, že pri tomto dizajne ostanem ďalšie dva roky...