Krátke úryvky z rozhovorov prebiehajúcich v období pred a po prijímačkách....alebo ako vás pár viet dokáže dostať do kolien :)
Pred prijímačkami :
Univerzálne ľudia, ktorí vedia, že maturujete a chcú vedieť
kam idete ( vo všeobecnosti je jedno akého veku či pohlavia :D)
Pani XYZ: No a ty moja, kam po skončení ?
Ja: Na medicínu.
Pani XYZ: Na medicínu ? No moja zlatá, moja neter/
sesternica/ známa známej/ ktokoľvek z jej okolia sa už 2x/3x/
(prepracovali sme sa až k číslu 6x) nedostala na medicínu, čiže to akože
neber tak, že sa hneď dostaneš....niežeby si na to nemala. Ale tá moja je tiež
šikovná a nedostala sa!
Iná obmena podobného rozhovoru :
Pani XYZ: A si si istá tou medicínou ?
Ja: Áno, som.
Pani XYZ: No ale moja zlatá to na medicínu musíš mať zadok,
to nie je len tak. To žiaden sociálny život, nič nebudeš robiť iné len sa učiť
a učiť. A to moja neni nič moc život, o tom ty vieš ? Ale ja ťa
nestraším ani neodhováram....
Ja: Ja to viem, teta. Nerobte si starosti.
Pani XYZ: No ale takto si skaziť život, keď si ešte mladá a môžeš
si užívať....no neviem, neviem.