Dlho som na túto otázku nevedela odpovedať, lebo po nástupe na medicínu máte pocit, že každý okolo vás je múdrejší a šikovnejší ako vy a ste na úplnom spodku pomyselného rebríčka inteligencie. Po pár prednáškach a určitých výrokoch profesorov sa sebavedomie preklopí do tej spodnej zápornej strany a po prvých (neúspešných) zápočtoch sa človek pýta sám seba či na to má ( a to aj čistý jednotkár).
Po roku a pol na medicíne som si uvedomila, že na túto otázku viem odpoveď. Nie je to jedna vec, ktorá vás na to určuje. Aj napriek tomu, že je to najčastejšia otázka pred nástupom. Je to súbor vecí a vlastností vďaka, ktorým tú školu dokončíte a máte na to ( a známky na gymku sú na poslednom mieste ak vôbec).
So let´s make a list:
1, Vytrvalosť a húževnatosť
To jest padnúť na hubu ako sa hovorí a zakaždým vstať. Pokazíš zápočet, prenášaš predmet, no stále sa dvihneš a ideš ďalej. Je to opakom vzdania sa či nechania sa odradiť od svojho cieľa kvôli nabitiu si huby. A na medicíne si ju nabijete, nech ste sebelepší. Tak či onak nikto nie je dokonalý. Najviac na medicíne obdivujem ľudí, ktorí to nevzdali aj keď okolností boli dosť zlé a dlho sa im nedarilo, no predsa sa nevzdali a bojovali ďalej.
2, Pokoru
Je ľahké si o sebe myslieť, že som borec a pozerať sa zvrchu na druhých. No každý z nás by mal mať v sebe pokoru minimálne z dvoch dôvodov. Jednak preto, že dostal tú výsadu a česť dostať sa na medicínu, vidieť a zažiť veci, ktoré bežne ľudia nevidia, zájsť do najintímnejšej oblasti a to ľudskej duše. A za druhé - ľudia nám raz budú veriť. Je to veľká výsada a mali by sme ju prijať s pokorou.
3, Empatiu
Nielen k ľuďom, ktorých budeme liečiť, ale aj k sebe navzájom. Medicína nie je náš život, je to súčaťou života. Keď sa niečo pokazí v živote, odrazí sa to výsledkoch aj na medicíne. Preto predčasná kritika, že sa neučil, málo do toho dal, atď, by mala ísť bokom a mali by sme sa snažiť vcítiť do problémov druhých. Potom to aj pri pacientoch pôjde lepšie, keď sa to naučíme počas školy.
4, Lásku
Lásku k pacientom, spolužiakom, k nášmu povolaniu. Ak to nebudete milovať a nebude vás to baviť, múdrosť a inteligencia vám nepomôže.
5, Vďačnosť
Za každý úspech, každý malý krok, za svoje zdravie, ktoré iní nemajú, za každý deň navyše, za spolužiakov, ktorí vás podporia, rodičia, ktorí vás milujú, kamarátov, ktorí sa nenaštvú, keď na nich nemáte čas....
6, Uvedomenie si, že porovnávať sa netreba a je to navyše stresujúce
Každý má svoje tempo, niekto sa učí dva týždne na skúšku no pár hodín, niekto sa to isté naučí za týždeň, ale sedí nad tým od rána do večera. Že máte menej % zo zápočtu ? A čo? Kto sa vás to bude raz pýtať? Odpoveď je - nikto. Akurát človek upadá do depky a stresuje sám seba.
7, Obetovanie
Niekedy kvôli skúške či zápočtu musíte obetovať oslavu kamaráta, dívať sa ako kamaráti pridávajú na instagram fotky z lyžovačky, kým vy sedíte doma nad knihami a jediný pohyb je obracanie stránok v skriptách. Voľný čas v takom pojme ako ho poznáte z gymka naberá iný význam. A budete ho aj inak využívať (napr.na spánok).
8, Motiváciu
Mať dôvod prečo pokračovať, aj keď sa nedarí. Spomenúť si prečo to človek robí a čo ho k tomu viedlo. Proste mať kdesi vzadu hlave tú myšlienku, ktorá ho bude sústavne posúvať ďalej.
V neposlednom rade to chce hlavne sedieť na zadku a učiť sa. Nikto učený z neba nespadol ako sa hovorí. Je jedno aké máte známky. Ak máte nejaký sen choďte si za ním.
