Lekárska biochémia

  Snáď najnenávidenejší predmet ročník, postrach a pliaga študenta, prinášajúca bezsenné noci plné zúfalstva, či neschopnosť natrepať toľko vzorcov do hlavy. Zápočty v ideálnom čase, kedy mozog študenta už len z princípu nepracuje (raz bol o 18:30), zásadne v iný deň než prednáška, aby sme náhodou neboli ukrátení ani minútku času z prednášok. No nemiluj ten predmet (dúfam, že v tej vete každý odhalí nádych irónie).

Stavy zúfalstva

  

  Tento predmet vás potrápi jednak prednáškami, ktoré nie sú síce povinné, ale je fajn pre vývoj udalosti na ne chodiť.  Sem-tam tam padne informácia, ktorá vás zachráni na zápočte. Ak tam však pôjdete rátajte s tým, že do hlavy sa vám navždy zaryjú slová „Mlááááádež“ jednej z profesoriek spadajúcich pod označenie obávané Double M a takisto jej obľúbené frázy, kedy tým čo sedia na prednáške rozpráva aké je zlé, že ignorujú prednášky (hlbokú logiku tohto som nepochopila, nakoľko sa tieto slová aj tak nedotknú tých, ktorí tam nie sú). Takže dochádzka na prednášky na vlastné riziko a zodpovednosť. Prednášky sú zverejnené po prednáške, niekedy až tesne pred zápočtom, takže je na vás, aby ste si spravili poznámky (pre vaše dobro samozrejme). Na zápočty je vhodné sa učiť z prednášok + Dobrota (úžasná momentálne už zelená hrubá kniha, ktorú v prípade ohrozenia môžete použiť ako zbraň).  Poradiť ohľadom toho ako sa vlastne vhodne pripraviť na zápočet  to vám povedať neviem. Aj keď sa neviem ako budete učiť, stále vás tam niečo prekvapí. Vo všeobecnosti by som odporúčala nekašľať na vzorce, vedieť cykly a ich prepojenie s inými cyklami, sem tam niečo klinické a enzýmy + ich zaradenie to triedy. No a samozrejme nestratiť nervy, keďže je toho veľa a veľmi zle sa to učí. A nenechať sa odradiť, keď zistíte, že pri niektorých otázkach nemáte páru kde to bolo. Je to proste biochémia. A poriadne čítajte zadanie.

Pocity pri učení sa biochemky

Cvičenia

  Na cvičenia si prineste čo vám nakáže daný cvičiaci. Niektorí vôbec nechcú, aby ste Dobrotu vliekli, iní áno, majú aj rôzny spôsob skúšania, ale na ten sa pripravte. Buď písomnou alebo ústnou formou preskúšavaní budete. Plus si pred cvikom prejdite zadanie protokolu na daný týždeň a zodpovedajúce informácie k tomu. A vytlačte si z portálu protokoly, do ktorých si budete písať hodnoty a vyhodnotenie. Pamätajte si, že záver má byť krátky a jasný. Eseje tam od vás nikto nechce (ale takáto múdra som až teraz :D prvý rok som tie eseje do záveru písala). Prichystajte sa na dve kolokvia – to jest praktické skúšanie z daných cvičení, ktoré ste cez rok robili. Jedno je v zime a druhé v lete pred skúškou. Aj odtiaľ sa dá lietať, takže majte spracované protokoly, naučte sa prečo ste daný pokus robili, načo to slúži, aké sú hodnoty pre dané ochorenie atď. V celku ak nemáte strašného cvičiaceho dá sa to prežiť.

 Skúška

  Na to, aby ste šli ku skúške musíte úspešne spraviť 5 zápočtov ( 2 v zimnom semestri a 3 v letnom) a 2 kolokvia. Potom vás ešte čaká a takmer neminie ( jedine, že ste megamozog a máte zo všetkých 5 zápočtov priemer 86%) písomná časť skúšky, ktorá je tiež veľmi náročná. Čaká vás 25 úloh na 45 min, čo je celkom slušný masaker. Odporúčanie: urobte najprv úlohy, ktoré viete a zbytočne nestrácajte čas pri veciach, ktoré vám nič nehovoria. Zadanie si dôsledne prečítajte a hlavne si skontrolujte či ste odpovedali na všetko čo sa vás pýtajú (je blbé stratiť body len preto, že ste nedočítali zadanie a máte síce vzorec a produkt, ale enzým nie. Platí, že každý bod je vzácny). Na prejdenie testu na 60% potrebujete mať správnych 15 úloh. A potom sa pripravte na 3 hodiny pekla, pretože testy sa opravujú dlho a vy zatiaľ budete na chodbe čakať na svoj ortieľ v strese a paniky, či vôbec idete na ústnu skúšku. Test od testu sa líši, v jednom môžete mať kopu vzorcov, v inom zase kopu otázok z enzýmov a ďalší bude čisto teoretický. Takže sa nedá povedať na čo sa treba zamerať. Hlavne sa pri pohľade na prvú stranu zo 4 nedajte odradiť. Spravte čo najlepšie to ide. A potom sa modlite, aby vám to vyšlo. Spolu s etérickou polovílou sme si tie tri hodinky čakania „užili“. Počas nich sme vystriedali hádam všetky stavy zúfalstva, stresu, beznádeje, kde na konci bola posledná kvapka nádeje, že to predsa len máme a ideme na ústnu skúšku. A po úspešnej ústnej skúške sme ani neverili, že to máme a celé to peklo je za nami. Eufória bola neskutočne veľká a fakt, že od toho máme už pokoj ťažko uveriteľný.  

Vážne...veď je to ľahké a logické. Tu príde substrát a tu je z neho produkt a zapojí sa....alebo posaďte sa na prednášku a po chvíľke máte pocit, že ste blbec.

  Na ústnu skúšku je 150 otázok, čo je krásne zúfalstvo a počas učenia budete mať pocit, že sa to všetko ani nedá naučiť. A budete mať pravdu, lebo vážne to nejde. Naučte sa základ, všetky dôležité cykly, pointu daného cyklu, čo nám hovorí, prepojenie s iným cyklom, ochorenia, hodnoty daných látok,  využitie v klinike (to budete vedieť z cvík). Celkovo je toho veľmi veľa a nezapamätáte si všetky enzýmy, ani ako za sebou idú reakcie, bude to boj. A to, že pred skúškou máte pocit, že neviete ani mäkké f, na to sa vykašlite. Aj s týmto pocitom sa tá skúška dať. Rátajte však so zmenou ohľadom skúšania. Kým na ostatných predmetoch je jeden skúšajúci, na biochémii sú dvaja. Jeden hlavný, ďalší prísediaci. Ale nezľaknúť sa, hlavné je napísať test, dobre si potiahnúť otázky, hlavne nezložiť ak vám nesadne otázka a skúsiť sa vykecať. Aj keď to bude vaše ego bolieť, že ste tú otázku dobre nevedeli, prípadne že vás na konci vyhodia, mne sa doteraz vyplatilo nezdrhnúť, ale skúsiť čo to dá. Že výsledná známka nie je Ačko, Bečko, na to sa vykašlite. Pokiaľ nedostanete dve písmenká Fx, je to jedno. Hlavné je mať to za sebou. Táto škola nie je o egu, ale práve o pokore, pádoch, sile pokračovať ďalej, disciplíne a o tom čo každý volá inak: Božej milosti či šťastí. Dôležité je nevzdať sa.

  A čo ešte k biochémii? Pevné nervy, odolný zadok, veľkú bielu tabuľu, na ktorú budete písať vzorce a nezdolného ducha.

Odporúčaná literatúra: Lekárska biochémia - Dušan Dobrota
Seminárna kniha - Mareková