Ahojte, dlho som nič nenapísala, ani sa neozývala. Žiť žijem, stále študujem (momentálne 5.ročník), avšak motivácia písať sa vytratila. Dôvodov bolo viacero od únavy a znechutenia, ktoré silneje každým ročníkom (avšak písať výlevy som tu nechcela) až po „corona times“. Písať vám o nefunkčnej distančnej výučbe, počas ktorej som napísala toľko seminárnych prác, žeby som z toho mohla vydať stostranovú knihu nemalo zmysel. Tento typ výučby počas prvej vlny nefungoval takmer nikde (v niektorých prípadoch sa to nezlepšilo ani v druhej vlne) a ja som do mora sťažností nechcela prihádzať ešte tie moje. S druhou vlnou prišla aj lepšia a kvalitnejšia online výučba, aj keď osobný kontakt s pacientom je nadovšetko a cítiť tu stále prítomnú stratu fyzického kontaktu. Aj keď väčšinu času s nimi sme strávili zisťovaním anamnézy, bolo to lepšie ako nič. Miesto žalostných výlevov, že v škole ma to už tak nebaví a pri číta ní komentárov pod článkami ohľadom korony a očkovania mám chuť si ísť hľada