Mikrobiológia a Imunológia

Kamarátka mi dala námet na články a to jednotlivo ich zhodnotiť a popísať, tak som sa rozhodla, že začnem touto kombináciou, nakoľko spadajú pod jeden ústav a zároveň sú to prvé preklinické predmety, ktoré by už mali mať aký taký súvis s chorobami a klinickou medicínou. (Aký taký, ja som ten význam zatiaľ v mikrobiológii nenašla...)

Mikrobiológia

   Mikrobiológia bola počas roka nie veľmi zaťažujúcim predmetom až na zápočet, ktorý nemilo šokoval otázkami, pričom väčšina hranicu potrebných 60% len tesne lízla, bojujúc o každý bod k dobru. Musím sa priznať, že zatiaľ mám k tomuto predmetu veľmi negatívny postoj, netuším ako sa ho učiť a príde mi, že aj keď sa učím následne nič neviem. Síce začal krásnymi ľahkými vecami ako farbenie, ale tu jeho krása aj ľahkosť skončila a keď prišli na rad antibiotiká mala som chuť sa odstreliť. Keď od starších počúvate, že je to biflenie telefónneho zoznamu, áno je. Učilo sa mi to hrozne. Nehovoriac o tom, že cviká mi prišlo dosť o ničom. Prišlo mi to ako stratený čas, čo je možno podľa väčšiny veľká kritika, berte to ako môj subjektívny názor a ako osobu, ktorá obľubuje logické predmety, kde sa nemusí všetko od slova do slova bifliť a sú tam nejaké prepojenia. Na mikróboch som žiaľ spomínanú logiku nenašla a preto sme si zjavne nesadli. 2x či 3x sme na cvikách niečo reálne spravili, ako farbenie, pozorovanie pod mikroskopom, z toho raz nám to s kamoškou nevyšlo a nič sa nám nezafarbilo a zvyšný čas sme žial nechápali čo vidíme okrem toho, že to bolo modré, niekedy zelené a inokedy ružové. Inak fakt nemám páru čo som vlastne za ten semester pod mikroskopom videla. Zvyšný čas bola na cviku hlavne teória, ktorá šla jedným uchom dnu a druhým von. Takže za mňa má tento predmet z 10 bodov tak 3. Možno sa to budúci rok zlepší, ale ani zápočet ma nepresvedčil, že som schopná sa to naučiť. Skôr dosť hnusne zradil a pocity voči danému predmetu ešte zhnusil...

Imunológia

 Síce predmet toho istého ústavu, ale lepší. Dokonca by som povedala, že aj keď je komplikovaný, obsahuje veľa skratiek a na skúšku sa mi nie práve najlepšie učilo, po jej absolvovaní mám pocit, že som pochopila jednak zmysel predmetu ako takého a jeho význam pre kliniku. Síce ma otázka ohľadom klinického využitia na skúške zarazila (lebo ako druháčka o klinickom význame nemám ako páru, takže som na skúšajúceho iba blbo kukala čo po mne chce) prišlo mi to využiteľnejšie ako mikrobiológia.  Prednašky boli jedny z najlepších, oplatilo sa na ne chodiť, výklad bol dostatočný a síce niekedy ťažko pochopiteľný, môžem povedať, že navštívenie týchto prednášok stojí za to, len sú žiaľ nie pre každého v dobrom čase a niekedy človek bojuje sám so sebou spánok vs prednáška.  Cvičenia prebiehali v blokovej výučbe čo v praxi znamená 3x za semester v jeden deň asi 3 či 4 hodiny imunológie za sebou. Na cvičeniach sme robili omnoho viac praktických vecí ako na mikrobiológii. Nehovorím, že ma to bavilo, ale aspoň som videla čo sa ako robí, napr. metódu ELISU a iné imunologické metódy. Zápočet bol prekvapivo celkom príjemný na to aký otrasný bol z mikróbov. Učenie na skúšku bolo z iného súdka, plus som si na to dala pomerne málo dní, takže to bol boj s časom, aj sama so sebou, lebo sa mi to neučilo veľmi dobre, ale dá sa to pomerne úspešne zvládnuť aj s celkom pekným pocitom a krásnym písmenkom v Aise. Skúšajúci sú milí, snažia sa pomôcť (sú aj výnimočné prípady, kedy skôr zničili ako pomohli, ale výnimky potvrdzujú pravidlo, nie?) Ale priznám sa, pred skúškou som bola riadne vyklepaná, mala som pocit, že nič neviem, všetky detaily, ktoré som sa naučila som aj zabudla, ale musím zhodnotiť, že na skúške detaily ani nechceli, čiže som sa s nimi trápila a stresovala zbytočne. Za mňa pre tento predmet 8/10. Ak v ňom nájdete logiku, pár veci sa zbiflíte a budete používať hlavu, môže to byť váš prvý, celkom zaujímavý preklinický predmet.  

  Vyššie uvedené informácie berte ako subjektívny názor, ktorý sa od človeka k človeku môže meniť a preto striktne neplatí a je dosť možné, že vás mikrobiológia bude neskutočne baviť a pri imunológii zas budete trpieť. Dôležité je, aby ste predmet aj napriek nechuti a neláske úspešne spravili.

Hry o život – Druhák

  Premýšľala som nad nejakým príznačným názvom pre článok zhrňujúci druhý ročník, ale nič lepšie ako požičať si názov známej knihy ma nenapadlo. Vystihuje ako sa väčšina z nás asi počas roka cítila.

  Druhák je magická zmes hlavných, nosných predmetov natrepaných do jedného roka čo vlastne zo semestra robí priebeh Hier a skúškové je final fight. Počas roka niektorých skolí, iným zanechá hlboké rany a niektorí nerozdýchajú posledný veľký súboj o jedno písmenko v Aise. A tak vlastne druhák z nás spravil bojujúce osoby nielen medzi sebou (prihlasovanie na skúšku z imunológie bol boj s časom aj so spolužiakmi), ale aj predmety navzájom súperili, ktorý nás viac zničí a podhodí nám viac nástrah (rozumej zápočtov a testov). A najhoršie je, že si za účasť v týchto hrách môžeme sami a to dobrovoľným zápisom do druhého ročníka.

  Na začiatok si uzrejmime, ktoré predmety navzájom bojovali o zničenie našich duší. Zimný semester, krásna kombinácia – histológia, anatómia, fyziológia a medzi nami priam najobľúbenejšia biochémia. Kombinácia ako delo, kto prežije je hrdina. Zápočty (Z) z každého predmetu a to v úžasných počtoch nech toho máme stále veľa. Fyziolka 3Z, biochémia len 2Z, ale testy na cvikách, histológia síce zápočet nemala, ale na každom cviku test a tých detailov tam bolo neskutočne veľa a do toho milovaná anatómia, ktorá si na nás prichystala dve zápočty (praktická čast a test). Keď sa to krásne a vhodne rozloží tak niektoré týždne boli boj o čas, snaha natrepať do hlavy čo najviac a pred Vianocami sa to všetko znásobilo a nebolo týždňa, kde by sa človek nadýchol a kukol kde mu vlastne hrozí nebezpečenstvo. Spánok bol pre slabých a káva najlepší priateľ. A na final figth sa stretli anatómia a histológia, pričom už táto kombinácia pre mnohých znamenala presun skúšky na letné prázdniny. Nehovoriac o tom, že síce sme sa zbavili dvoch predmetov, ešte stále nám ostala fyziológia a biochémia, ktorá v letnom semestri pritvrdila a kde sa pribudol predmet, ktorý by sa mohol volať aj Kurz učenia sa telefónneho zoznamu – mikrobiológia. Okrem nej aj imunológia, ale tá zvlášť počas semestra problém nerobila. Horšie to už bolo na skúške, ale o tom potom. Takže ak ste úspešne/neúspešne zvládli zimné skúškové, čakal vás ďalší tuhý boj a to vôbec spraviť zápočty z biochémie, ktoré vôbec neboli easy, mnohí s ňou bojovali cez letný semester najviac a takisto aj naviac ľudí zničila počas letného skúškového. Pretože na leto pre nás pripravili kombináciu biochémia, fyziológia, imunológia a základy zdravotnej starostlivosti. A síce posledné dve zmieňované skúšky boli v princípe najmenší problém, zhltli vám cca. týždeň, počas ktorého ste sa mohli venovať biochémii/fyziológii a samozrejme vzali aj určitú dávku energie. Naplánovať si všetko, aby mal človek na všetko čas, najlepšie čo najviac času, bolo priam umenie. A o naučení sa toho všetkého ani nehovorím. To bolo neustále prepočítavanie koľko nepriateľov (rozumej otázok) ostalo na naučenie sa na koľko dní, vystriedanie všetkých možných stavov zúfalstvo, zhasínanie nádeje na víťazstvo či vstup na bojisko niekedy aj plne nepripravení, modliaci sa o zázrak a milých protivníkov (skúšajúcich).

  A tak po 2x 14 týždňoch,  dvoch skúškových a hlbokých ranách po zraneniach, sú medzi niektorí, ktorí boj úspešne dobojovali a svitlo im na krajšie časy, iní zinkasovali počas semestra až priveľa rán, aby boj zvládli do konca a tak sa veľké finále presunulo na august v nádeji, že za pár týždňov budú na ťažký boj lepšie pripravení. Keď k tomu pridáme boje v súkromnej sfére a rodine máme z toho brutálny boj, z ktorého ako víťazi (často dobití a s následkami) vyjdu len tí najvytrvalejší....