Mikrobiologické zlo

  Rada by som nazvať tento predmet nejako inak, ale nejde to. Je to zlo, zle sa to učí a radosť do života neprinesie. Ale poďme sa na to pozrieť bližšie.

  Ako som v prvom článku spomínala predmet ma ničím nezaujal a dosť som na ňom trpela. Myslela som si, že pri špeciálnej mikrobiológii sa to zlepší, ale nie nezlepšilo sa. Akurát pribudlo viac učenia a viac bifľovania. Vlastne celý čas som mala pocit a myslím, že som nebola sama, že je to vlastne nenaučiteľné. Naučila som sa jednu tému, prešla na ďalšiu, prvú tému som zabudla. A tak sa to opakovalo stále dookola. Vždy som sa tešila ako som sa to dobre naučila a po pár hodinách bum a nič v hlave. Na jednej písomke na hodine som si k danej otázke o Borelliach nespomenula na nič, pritom som sa to deň predtým učila. Proste nech ste sa to učili akokoľvek dlho a veľa toho v hlave neostalo.

  Na konci semestra bol jeden zápočet a učenie na neho bola slušná sranda, lebo bol naraz v jeden týždeň s patfyzkou, pre niektoré skupiny dokonca len o deň neskôr ako zápočet z patfyz, takže na učenie nebolo veľa času a človek ani nevedel čo od toho zápočtu očakávať, nakoľko zo zahraničných študentov zubárov si na opravný zápočet nacupitali všetci do jedného. Ja osobne som mala z toho neskutočný stres, hádam jediný zápočet, ktorý som zle prežívala a stresovala sa na úrovni stresovania na skúšku. Hore som bola už o 4tej ráno a v mysli mi chodili scenáre ako si všetko posuniem, nebudem sa stíhať učiť na opravný zápočet, lebo ešte nás čaká patola a iné hrozivé scenáre. Zápočet nakoniec prekvapil, veľká väčšina ho spravila a stresovanie nebolo úmerné náročnosti zápočtu. Našťastie.

A čo sa naučíte na mikrobiológii? Celkovo by som povedala, že kopu detailov, ktoré mi podľa mňa nebude treba. A niečo podstatné? Viem zopár antiobiotík, mám aký taký prehľad o diagnostike baktérií a vírusov, miestami sa mi vynorí pár spomienok akými antibiotikami liečiť baktérie, ako sa stávajú rezistentné na dané ATB, čo je minimálna inhibičná  koncentrácia a ako to vplýva na rozvoj rezistencie na ATB. Pre bežného človeka jednu nepochopiteľnú vec - vírusy sa antibiotikami neliečia, teda sú naprosto zbytočné. Toto väčšina ľudí fakt nechápe. Na vírusy tu máme acyklovir. Niečo málo mi ostalo z delenia vírusov, a že varicella a variola nie je jedno a to isté. A chvíľu som vedela čo to k hubám a parazitom. Určité veci dúfam v hlave ostanú a potom je tu značne veľká časť informácií, ktoré som s radosťou hneď po skúške zabudla.

Rezistencia proti antibiotikám....skúste vysvetliť okoliu, že tie ATB sa majú fakt dobrať celé a nie prestať ich užívať len čo je im lepšie, lebo MIC je MIC.

 No a učenie na skúšku bolo jedno veľké zúfalstvo. Otázok je dokopy 96, skladá sa z troch blokov: 1. blok z 32 otázok zo všeobecnej mikrobiológie, 2.blok z 32 otázok zo špeciálnej mikrobiológie a 3.blok z 32 otázok vírusy, parazity a huby. Najhorší bol práve tretí blok, nakoľko sa počas semestra venovala mizivá časť výučby tejto problematike. Aj to bol najhorší postrach pre nás ako študentov a sama som sa hrozila čo vlastne viem a čo si potiahnem. Kým prvé dve časti sa akosi dali, v prvom bloku sa vyskytli aj fakt pekné otázky, druhému bloku sme sa venovali počas semestra, tak to nebolo až také zlé. Avšak naučiť sa vírusy bol boj a hneď po naučení to človek zabudol, o zadelení do čeľade, rodu a špecifickej diagnostike ani nehovorím. Vlastne som z toho bola slušne zúfalá. Stále si nechám pár dní pred skúškou na opakovanie, a tu akosi nebolo čo opakovať, lebo som sa všetko učila od znova. Zúfalstvo z tých riadkov vyčíta ten, kto má za sebou túto skúšku a vie ako sa krásne všetko pletie, nehovoriac o hepatitídach a herpes vírusoch. Tie boli topka. Huby to som nemala poňatia o čom sa tam točí, iba mi to pripomenulo moju učiteľku z biológie na gymku, ktorá mi raz ironicky prehodila po mojej sťažnosti načo sa učíme blbosti o hubách "veď počkaj, ty sa k tým hubám ešte vrátiš a spomenieš si na mňa". Áno, žiaľ, spomenula som si. Až priveľmi dobre. Celkovo som mala na skúšku asi 2 týždne, takže som sa snažila počet otázok vydeliť počtom dní, plus nejaké tie dni na opakovanie, ale nikdy sa mi nepodarilo presne dodržať plán a ani v tomto prípade mi to nevyšlo. 

 Samotná skúška taká zlá nebola, mala som šťastie a Božiu milosť ako na otázky tak na skúšajúceho, a šla som na prvý možný termín čiže ešte mali skúšajúci chuť a náladu na naše študentské hlúposti, ktoré občas každý z nás vysloví na skúške. Že som si poplietla otázku a začala som rozprávať o inej než akú som si vytiahla je druhá vec, ale celkovo som zo skúšky odchádzala z dobrým pocitom.

  Rada na záver: učte sa, nezúfajte a verte, že to zvládnete. Skúšku nepresúvajte aj keď máte pocit, že absolútne nič neviete, ono vás to v danú chvíľu zvykne osvietiť (väčšinou) Skúste ísť na prvé termíny, vtedy sú ešte v dobrom naladení, ešte zhovievaví k našim chybám. A hlavne sa pri čakaní pred skúškou nedávajte do reči s ľuďmi, ktorí si ešte opakujú učivo a vyťahujú veci, ktoré ani nemáte šajnu, že boli v otázkach. Seriózne nie, zničí vám to psychiku.

Literatúra: Poznámky z Kosmaltu, tri diely - 1 až 3. blok, vytlačí vám to pán v tlačiarni na Kosmalte. Prípadne iné vypracované, ktoré si niekde zoženiete. Napr. na Burze LF UPJŠ. A kniha Votava. Ja som síce pozerala aj do Bednára, ale podľa niektorých je Votava lepšia. To už je na vlastnom uvážení, čo sa komu ako páči.