Premýšľala som nad nejakým príznačným názvom pre článok
zhrňujúci druhý ročník, ale nič lepšie ako požičať si názov známej knihy ma
nenapadlo. Vystihuje ako sa väčšina z nás asi počas roka cítila.
Druhák je magická zmes hlavných, nosných predmetov
natrepaných do jedného roka čo vlastne zo semestra robí priebeh Hier
a skúškové je final fight. Počas roka niektorých skolí, iným zanechá
hlboké rany a niektorí nerozdýchajú posledný veľký súboj o jedno písmenko
v Aise. A tak vlastne druhák z nás spravil bojujúce osoby nielen
medzi sebou (prihlasovanie na skúšku z imunológie bol boj s časom aj
so spolužiakmi), ale aj predmety navzájom súperili, ktorý nás viac zničí
a podhodí nám viac nástrah (rozumej zápočtov a testov).
A najhoršie je, že si za účasť v týchto hrách môžeme sami a to
dobrovoľným zápisom do druhého ročníka.
Na začiatok si uzrejmime, ktoré predmety navzájom bojovali
o zničenie našich duší. Zimný semester, krásna kombinácia – histológia,
anatómia, fyziológia a medzi nami priam najobľúbenejšia biochémia.
Kombinácia ako delo, kto prežije je hrdina. Zápočty (Z) z každého predmetu
a to v úžasných počtoch nech toho máme stále veľa. Fyziolka 3Z,
biochémia len 2Z, ale testy na cvikách, histológia síce zápočet nemala, ale na
každom cviku test a tých detailov tam bolo neskutočne veľa a do toho
milovaná anatómia, ktorá si na nás prichystala dve zápočty (praktická čast
a test). Keď sa to krásne a vhodne rozloží tak niektoré týždne boli boj
o čas, snaha natrepať do hlavy čo najviac a pred Vianocami sa to
všetko znásobilo a nebolo týždňa, kde by sa človek nadýchol a kukol
kde mu vlastne hrozí nebezpečenstvo. Spánok bol pre slabých a káva
najlepší priateľ. A na final figth sa stretli anatómia a histológia,
pričom už táto kombinácia pre mnohých znamenala presun skúšky na letné
prázdniny. Nehovoriac o tom, že síce sme sa zbavili dvoch predmetov, ešte
stále nám ostala fyziológia a biochémia, ktorá v letnom semestri
pritvrdila a kde sa pribudol predmet, ktorý by sa mohol volať aj Kurz
učenia sa telefónneho zoznamu – mikrobiológia. Okrem nej aj imunológia, ale tá
zvlášť počas semestra problém nerobila. Horšie to už bolo na skúške, ale
o tom potom. Takže ak ste úspešne/neúspešne zvládli zimné skúškové, čakal
vás ďalší tuhý boj a to vôbec spraviť zápočty z biochémie, ktoré
vôbec neboli easy, mnohí s ňou bojovali cez letný semester najviac a takisto
aj naviac ľudí zničila počas letného skúškového. Pretože na leto pre nás
pripravili kombináciu biochémia, fyziológia, imunológia a základy
zdravotnej starostlivosti. A síce posledné dve zmieňované skúšky boli
v princípe najmenší problém, zhltli vám cca. týždeň, počas ktorého ste sa
mohli venovať biochémii/fyziológii a samozrejme vzali aj určitú dávku
energie. Naplánovať si všetko, aby mal človek na všetko čas, najlepšie čo
najviac času, bolo priam umenie. A o naučení sa toho všetkého ani
nehovorím. To bolo neustále prepočítavanie koľko nepriateľov (rozumej otázok)
ostalo na naučenie sa na koľko dní, vystriedanie všetkých možných stavov
zúfalstvo, zhasínanie nádeje na víťazstvo či vstup na bojisko niekedy aj plne
nepripravení, modliaci sa o zázrak a milých protivníkov
(skúšajúcich).
A tak po 2x 14 týždňoch, dvoch skúškových a hlbokých ranách po
zraneniach, sú medzi niektorí, ktorí boj úspešne dobojovali a svitlo im na
krajšie časy, iní zinkasovali počas semestra až priveľa rán, aby boj zvládli do
konca a tak sa veľké finále presunulo na august v nádeji, že za pár
týždňov budú na ťažký boj lepšie pripravení. Keď k tomu pridáme boje
v súkromnej sfére a rodine máme z toho brutálny boj,
z ktorého ako víťazi (často dobití a s následkami) vyjdu len tí
najvytrvalejší....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára