Predmet, ktorý som pretrpela takmer celý. Výnimkou bol
tretí semester, ktorý so sebou priniesol pre väčšinu nenávidenú a ťažkú
tému lebku a CNS, v ktorej som sa zas ja vyžívala. Zápočty sa mi
darili, na povestných pichačkách som sa dostala nad 15 bodov z 20
a konečne som tým predmetom nepreliezla štýlom „jeden bod dolu
a môžeš ísť na opravný zápočet“. A zrazu
je za mnou. Už nesedím nekonečne veľa hodín s Čihákom a Netterom,
nepremýšľam nad tým, ako sa to množstvo detailov dá naučiť a netrasiem sa
pred zápočtami, či to vôbec napíšem a práve si vybratím odpovede
nepodpisujem ortieľ v podobe opravného testu. Musím sa úprimne priznať, že
mi vôbec ale vôbec tento predmet nechýba. Vlastne to bol celkom slušný masaker, zvlášť v treťom semestri, kde sme to mali dokopy
s histológiou, fyziológiou a biochémiou. Alebo ako skonštatovala
kamarátka, tri predmety sa ešte ako tak dajú zvládať, štyri už sú smrť.
A tak som neskutočne šťastná, že som povestne zlý druhák zvládla
a niektorých predmetov sa nadobro zbavila.
A teraz k samotnej anatómii. Kým sa dostanete ku skúške musíte absolvovať
anatómiu tri semestre, napísať 6 praktických (pichačiek) zápočtov, 6 písomných,
stráviť neskutočne veľa času na pitevni, naučiť sa rozlišovať strany
v anatomickom ponímaní, natrápiť sa s Čihákom a Netterom,
zlepšiť svoje umelecké cítenie (rozumej kreslenie – tak, aby ste aj doma
vedeli čo ste vlastne nakreslili), prezúfať veľa dní, niekedy aj nocí
a hlavne sa nevzdať, že sa to nedá naučiť. Ono sa to aj všetko nedá naučiť,
ale samotným predmetom sa prejsť dá. Myslím si, že keď som ním prešla aj ja, čo
som orientačný antitalent a anatku som v láske veľmi nemala, tak to
zvládne každý, kto len trošku chce.
 |
| https://www.instagram.com/granulationes_pacchioni/ |
Keďže orientačný zmysel a pravá/ľavá strana nie
je moja silná stránka, musela som využiť všetky svoje vnútorné zdroje, aby som
sa na pichačkách vôbec zorientovala. Ku koncu som prišla na to, že posledné
cviko pred pichačkami si treba pekne všetko prejsť, prípadne si robiť poznámky
(áno, aj ako pre debilov s vlastnými pomôckami, pokiaľ chápete čo ste si
napísali je jedno, že ostatní majú pocit, že je to blud. Je to pre vás)
a na pichačkách sa nesplašiť, sledovať čo odkiaľ ide, sem-tam sa zamyslieť
a nie bezhlavo zapísať prvé čo vás napadne.
Naopak na teste sa mi potvrdilo,
že ak raz nejakú odpoveď vyberiem, nie je správne to následne pri kontrole
prepisovať. V 90% som to prepísala na zlú odpoveď, lebo som sa nad tým až
priveľmi zamýšľala. Niekedy sú proste intuícia a prvotné myšlienky to
najlepšie, pretože keď nad tým začnete moc premýšľať zamotáte sa sami v sebe.
K učeniu na skúšku nemám nejaký extra plán, okrem
toho, že som si spísala témy, rozpočítala na dni a pekne sa drvila. Akurát
som znova "nabila hubu" ako sa hovorí na prvej časti skúšky a to obrázkovom
teste. Tam si dávajte pozor. Neuznajú vám správnu odpoveď, ak vám v strese
vypadne latinský názov a vy časť pomenovania napíšete po slovensky.
Takisto neuznávajú ak napíšete síce správnu štruktúru, ale nenapíšete stranu.
A takisto aj keď napíšete dx/sin. tam kde byť nemá. A ako bonus
nestačí napísať procesuss coracoideus, musíte napísať procesuss coracoideus
scapulae. Áno za každú chybu sa platí, a ja som platila v podobe
ďalšieho týždňa nad anatkou. A nebol to ľahký týždeň. Keď som na 2x
napísala obrázkový test o chlp, bola som mega šťastná a ten zvyšok
skúšky sa už dal zvládnuť. Takže za mňa, naučte sa na obrázkový test poriadne,
pred skúškou si prejdite celého Nettera, nedajte sa nachytať a skúšku
zvládnete. Sledujte zoznam otázok na skúšku, nepodceňte prípravu, nekašlite na
veci len preto, lebo na to nie je čas a pamätajte CNS je základ. Ak sa ho
nenaučíte na anatke, bude sa k vám vracať na fyziológii, histológii
a prakticky sa ho nezbavíte, iba vám budú unikať súvislosti.
 |
| https://www.instagram.com/granulationes_pacchioni/ |
V neposlednom rade anatku treba prežiť, nie
prežívať a na konci si treba užiť slastný pocit víťazstva, že to máte za
sebou. Konkrétny návod na učenie nepíšem, u každého je to veľmi
špecifické. Aspoň čo ja som sa pýtala, každý sa učil inak, niektorým stačilo
podstatne menej času ako mne, takže osobne je to na každom, aby si našiel
vlastný spôsob. Po čase na to človek príde.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára